Európa sa pripravuje na digitalizáciu a robotizáciu práce

Ťažiskovými témami dvojdňového neformálneho rokovania ministrov členských krajín EÚ pre zamestnanosť a sociálnu politiku (EPSCO), ktoré viedol slovenský minister Ján Richter, boli nové sociálne a technologické výzvy vo svete práce – demografické zmeny, migrácia, digitalizácia. Prítomní boli aj sociálni partneri na európskej úrovni.

Obyvateľstvo celej Európskej únie starne, čím zákonite klesá počet ekonomicky aktívnych ľudí v pomere k tým neaktívnym. Tento fakt ovplyvní trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia na rôznych úrovniach, ako je dostupnosť pracovnej sily, potreba nových pracovných zručností či udržanie sociálnych štandardov naprieč Európou. Zároveň starnutie postupne vytvára väčší tlak na systémy sociálnej ochrany, udržateľnosť dôchodkových systémov, zvýšené nároky na zdravotnú starostlivosť, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ale aj na potrebu pracovnej migrácie.

Mnohé z týchto faktorov už našli systémové odozvy v zmenách politík členských krajín EÚ. Práve z toho dôvodu sa ministri a medzinárodní odborníci v diskusiách sústredili najmä na tie výzvy a otázky, ktoré prináša súčasný trend digitalizácie a robotizácie a jeho dopad na trh práce. Zhodli sa na tom, že práve tieto fenomény povedú k novým významným zmenám pre podniky aj zamestnancov samotných. Preto je potrebné tento vývoj zachytiť a pripraviť sa naň na európskej aj národnej úrovni. V tomto procese majú opäť nezastupiteľnú úlohu aj sociálni partneri, zástupcovia zamestnávateľov aj zamestnancov, ktorí zohrávajú v realite pracovného sveta stále kľúčovú pozíciu.

„Ukazuje sa, že technologické zmeny majú dva dôležité vplyvy – likvidujú niektoré pracovné miesta tým, že prácu ľudí nahrádzajú prácou robotov a menia kvalifikačné požiadavky na pracovníkov v mnohých profesiách, resp. vytvárajú nové profesie,” približuje slovenský minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Potrebné je preto nielen definovať, aké povolania zaniknú a aké budú naopak vznikať, ale aj to, ktoré zručnosti a znalosti už nebudú potrebné, lebo ich zvládnu roboty a počítačové systémy, a ktoré naopak musia pracujúci získať, aby mohli  technológie ovládať.

Spoločným východiskom rokovania bol fakt, že digitalizácia a robotizácia nie sú otázkou budúcnosti, ale už existujú a sú prítomné v reálnom čase. Neexistuje spôsob, ako by ich bolo možné zastaviť, skôr je potrebné, aby sme správne chápali ich zákonitosti a fungovanie. Ak máme zvládať procesy technologických inovácií, musíme detailne analyzovať, aké má ich zavádzanie do praxe vplyv na pracovné vzťahy, pracovné podmienky, systémy sociálneho zabezpečenia, ale aj vzdelávacie procesy a kvalifikáciu. „Dôležité je zvýšiť investície do zručností, pretože tie sú kľúčové pri uplatnení sa na trhu práce v nových podmienkach. Aj preto už Európska komisia prijala nový program v oblasti zručností pre Európu,“ vysvetľuje komisárka EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssen.

Viac..  Súhrnná správa o činnosti EÚ v roku 2023

Diskusiu o automatizácií spestrilo ministrom aj nahliadnutie do praxe – prehliadka moderného automatizovaného pracoviska v najväčšej slovenskej továrni na výrobu cukroviniek Pečivárne Sereď, I.D.C. Holding, a.s. Pečivárne sú názornou ukážkou zavádzania nových technológií do pracovného procesu a praktickou ukážkou ich vplyvu na zamestnanosť a meniace sa požiadavky na zručnosti.

V piatok pokračovali ministri pre zamestnanosť a sociálne veci najmä diskusiami o migrácii vysokokvalifikovaných pracovníkov a budúcnosti trhu práce v Európe. Podľa najnovších údajov z Európskeho pracovného monitora sa totiž zamestnanosť vracia do čias spred krízy, avšak so značnými rozdielmi medzi členskými štátmi. Navyše sa mení aj kvalita zamestnaní, čo si zasluhuje pozornosť tvorcov politík a všetkých sociálnych partnerov. Jedným z dôsledkov zmien v štruktúre zamestnanosti je aj čoraz viac ľudí pracujúcich na čiastočný úväzok alebo v rámci dočasných úväzkov, čo oslabuje ich sociálne postavenie.

„Technologický vývoj prináša nové nečakané výzvy. Nové formy pracovnoprávnych vzťahov, ako sú zmluvy na „nula hodín“ a práca „na zavolanie, “hromadná práca“ alebo „zdieľaná ekonomika“ si vyžadujú väčšiu flexibilitu zo strany zamestnávateľov. Sociálna ochrana pracovníkov však nemôže byť obetovaná v záujme flexibility,“  konštatuje slovenský minister Ján Richter.

Neformálne rokovania ministrov EÚ pre zamestnanosť a sociálnu politiku potvrdili aktuálnosť nastolených spoločných tém členských krajín a vytvorili vhodnú pôdu na hľadanie spoločných európskych riešení.

O dac

Odporúčame pozrieť

Europska unia

Súhrnná správa o činnosti EÚ v roku 2023

Komisia uverejnila súhrnnú správu o činnosti EÚ za rok 2023. V roku 2023 EÚ naďalej …

Consent choices