EuropskeNoviny.sk
Vzhľadom na prebiehajúce predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie a najmä rolu Slovenska ako hostiteľa bolo snahou rezortu diplomacie odkomunikovať výsledky neformálneho stretnutia hláv štátov a predsedov vlád 27 členských štátov EÚ, ktoré sa uskutočnilo uplynulý piatok v Bratislave, i tým krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ.
Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a splnomocnenec vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade Európskej únie Ivan Korčok preto veľvyslancov z krajín mimo Európskej únie, ktorí sú akreditovaní v Slovenskej republike, informoval o priebehu a hlavných výsledkoch Bratislavského samitu.
I. Korčok veľvyslancom ozrejmil ciele, ako aj záverečné výstupy samitu v podobe Bratislavskej deklarácie a Bratislavskej cestovnej mapy. V nej sa lídri zhodli na troch okruhoch, v ktorých chcú prijať opatrenia tak, aby občania čo najskôr pocítili konkrétne pozitívne výsledky – sú to migrácia, vnútorná a vonkajšia bezpečnosť a hospodárske a sociálne otázky. Vo svojom vystúpení I. Korčok zdôraznil najmä konštruktívnu atmosféru a otvorenú politickú debatu lídrov, ktorá na samite umožnila zjednotiť postoje členských štátov k najdôležitejším témam a viedla k dohode o hlavných okruhoch priorít, ktorým bude v nasledujúcom období venovaná pozornosť.
„Bratislavský samit predstavuje začiatok procesu strategickej reflexie v EÚ, ktorý vyvrcholí v marci v Ríme. Na jeho konci by sme mali mať jasnejšiu predstavu o budúcej vízii Únie po odchode Spojeného kráľovstva, ako aj o tom, na ktoré oblasti by sa Únia mala prioritne zamerať, ak chce naplniť očakávania občanov,“ vysvetlil štátny tajomník, pričom poukázal najmä na nadchádzajúce zasadnutia Európskej rady v októbri a v decembri, ktoré majú hlbšie rozpracovať konkrétne návrhy. Za úspech samitu označil nielen potvrdenie spoločnej vízie EÚ ako nášho hlavného rámca na riešenie súčasných výziev, ale aj dohodu o konkrétnych opatreniach s časovým rámcom ich plnenia počas najbližších mesiacov.
Veľvyslanci v diskusii vyzdvihli význam Bratislavského samitu a procesu, ktorý sa ním naštartoval, pričom sa zaujímali najmä o tému migrácie a agendu týkajúcu sa vzťahov EÚ s nečlenskými štátmi (politika rozširovania, obchodné dohody).
