EuropskeNoviny.sk
Vo svojom mesačnom súbore rozhodnutí o porušení povinnosti Európska komisia podniká právne kroky proti členským štátom, ktoré si nesplnili svoje povinnosti podľa práva EÚ. Cieľom týchto rozhodnutí, ktoré sa týkajú rôznych odvetví a oblastí politiky EÚ, je zaistiť správne uplatňovanie práva EÚ v záujme občanov a podnikov.
Kľúčové rozhodnutia prijaté Komisiou (vrátane 9 formálnych výziev, 54 odôvodnených stanovísk a 5 postúpení na Súdny dvor Európskej únie) sú uvedené ďalej v texte a zoskupené podľa oblastí politiky. Komisia okrem toho uzatvára 122 prípadov, v ktorých príslušné členské štáty problémy vyriešili bez toho, aby Komisia musela v konaní pokračovať.
Slovenska sa týkajú tieto prípady v rôznych oblastiach
Jednotný digitálny trh: Komisia vyzýva 19 členských štátov, aby zaviedli pravidlá na znižovanie nákladov, ktoré pomôžu zaviesť viac širokopásmových prepojení
Európska komisia požiadala Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Českú republiku, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Slovensko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo, aby zaviedli opatrenia na zníženie nákladov pri zavádzaní vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (smernica 2014/61/EÚ;pozri súvisiacu tlačovú správu tu). Tieto pravidlá sú zamerané na zvýšenie spoločného využívania a opätovného využívania existujúcej fyzickej infraštruktúry v rozličných odvetviach (energetika, doprava atď.) a malo by sa vďaka nim dosiahnuť až 30 % zníženie nákladov na zavádzanie vysokorýchlostného internetu. Komisia v marci 2016 zaslala formálnu výzvu všetkým členským štátom, ktoré ešte netransponovali opatrenia do vnútroštátnych právnych predpisov, a viaceré z nich následne oznámili Komisii, že v plnej miere vykonali smernicu.Pravidlami znižovania nákladov sa podporujú strategické ciele pripojenia, ktoré Európska komisia nedávno navrhla : do roku 2025 by všetky hlavné sociálno-ekonomické hnacie sily, ako napríklad školy, univerzity, výskumné centrá, dopravné uzly, všetci poskytovatelia verejných služieb, ako sú nemocnice a orgány štátnej správy a podniky využívajúce digitálne technológie, mali mať prístup k extrémne vysokému, gigabitovému pripojeniu (ktoré umožňuje používateľom sťahovať/nahrávať 1 gigabit dát za sekundu); všetky európske vidiecke i mestské domácnosti by mali mať prístup k pripojeniu, ktoré ponúka rýchlosť sťahovania najmenej 100 Mbps, a ktoré sa môže zmodernizovať na Gbps, a všetky mestské oblasti, ako aj hlavné dopravné ťahy a železnice by mali mať nepretržité pokrytie sieťou 5G, čo je piata generácia bezdrôtových komunikačných systémov. Predbežným cieľom je komerčné sprístupnenie siete 5G aspoň v jednom veľkom meste každého členského štátu EÚ do roku 2020. Členské štáty mali do 1. januára 2016 transponovať smernicu do vnútroštátnych právnych predpisov. Komisia dnes do zostávajúcich 19 členských štátov odošle posledné upozornenie. Tieto krajiny majú teraz dva mesiace na to, aby oznámili Komisii, aké opatrenia prijali v rámci vnútroštátnych právnych predpisov na ich zosúladenie s právom EÚ; v opačnom prípade môže Komisia v súlade s pravidlami EÚ o porušení povinnosti rozhodnúť, že vec predloží Súdnemu dvoru EÚ a navrhne finančné sankcie.
Voda: Komisia žiada BULHARSKO a SLOVENSKO, aby bojovali proti znečisteniu vody dusičnanmi
Európska komisia vyzýva Bulharsko a Slovensko, aby dodržiavali právne predpisy EÚ o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi (smernica Rady 91/676/EHS). Dusičnany sú dôležité pre rast rastlín a bežne sa používajú ako hnojivá. Ich nadmerný výskyt však môže spôsobiť vážne znečistenie vody s následkami pre zdravie ľudí, hospodárstvo a životné prostredie. V marci 2013 Komisia začala konanie o porušení povinnosti proti bulharským orgánom v nadväznosti na zistenie niekoľkých nedostatkov v bulharskom akčnom programe pre dusičnany, ktorý sa vyžaduje podľa pravidiel EÚ týkajúcich sa dusičnanov. Hoci Bulharsko už vyriešilo niekoľko otázok po úprave akčného programu pre dusičnany v júni 2016, krajina ešte stále nedodržiava základné ustanovenia, ako je napríklad aplikácia hnojív na pôdu a obmedzenie využívania na 170 kg N/ha/rok pre maštaľné hnojivá. V novembri 2012 Komisia začala konanie o porušení povinnosti proti Slovensku v nadväznosti na zistenie niekoľkých nedostatkov, pokiaľ ide o uzákonenie a vykonávanie pravidiel EÚ týkajúcich sa dusičnanov. Hoci Slovensko už vyriešilo väčšinu problémov prijatím zákona o hnojivách, krajina musí ešte určiť dostatočný počet pásiem ohrozených dusičnanmi a zabezpečiť, aby bol akčný program pre dusičnany v súlade s právom EÚ. Bulharsko a Slovensko majú dva mesiace na to, aby informovali Komisiu o opatreniach prijatých na odstránenie nedostatkov; v opačnom prípade tieto prípady môžu byť postúpené Súdnemu dvoru EÚ.
Jednotný trh: Komisia zasiela odôvodnené stanovisko RAKÚSKU, HOLANDSKU, RUMUNSKU, SLOVENSKU a ŠVÉDSKU, pokiaľ ide o ich bilaterálne investičné zmluvy v rámci EÚ
Európska komisia dnes zaslala formálnu žiadosť Rakúsku, Holandsku, Rumunsku, Slovensku a Švédsku, aby ukončili uplatňovanie bilaterálnych investičných zmlúv (ďalej len „BIT“) v rámci EÚ. BIT sú zmluvy, v ktorých sú stanovené podmienky, za ktorých môžu štátni príslušníci a spoločnosti investovať súkromné investície z jedného štátu v inom štáte. Mnohé z týchto BIT v rámci EÚ boli dohodnuté v deväťdesiatych rokoch. Boli uzatvárané najmä medzi vtedajšími členmi EÚ a krajinami, ktoré sa stali tzv. EÚ-12, teda členskými štátmi, ktoré do EÚ vstúpili v rokoch 2004 a 2007. Cieľom týchto zmlúv bolo poskytnúť záruky investorom v čase, keď súkromní investori, niekedy z historických a politických dôvodov, mohli byť ostražití pri investovaní v týchto krajinách. Od rozšírenia by už tieto „dodatočné“ záruky nemali byť potrebné, pretože pravidlá EÚ na jednotnom trhu, ako je sloboda usadiť sa a voľný pohyb kapitálu, poskytujú právny rámec pre cezhraničné investície. Všetky členské štáty podliehajú tým istým pravidlám EÚ, ktoré rovnako poskytujú ochranu investorov EÚ.
Verejné obstarávanie: Komisia žiada SLOVENSKO, aby dodržiavalo pravidlá EÚ
Európska komisia vyzýva Slovensko, aby správne vykonávalo ustanovenia smernice o opravných prostriedkoch tým, že ukončí opätovné hodnotenie ponúk. Postup verejného obstarávania na úrovni Únie týkajúci sa zákazky na obnovu železnice v hodnote 250 miliónov EUR sa začal v roku 2009, ale hodnotenie ponúk ešte stále nie je ukončené. Zámerom pravidiel EÚ v oblasti verejného obstarávania je zabezpečiť, aby verejné obstarávanie bolo transparentné, efektívne a aby poskytlo všetkým hospodárskym subjektom spravodlivú šancu zapojiť sa do výzvy na predkladanie ponúk a získať zákazku. Platí to za predpokladu, že predložené ponuky sú vyhodnotené v rozumnom časovom rámci a prípadné rozhodnutia obstarávatelia efektívne vykonávajú. Nedokončením vyhodnotenia ponúk Slovensko porušilo článok 10 smernice o verejnom obstarávaní služieb vo verejnom záujme (smernica 2004/17/ES), pokiaľ ide o rovnosť zaobchádzania s uchádzačmi a zákaz diskriminácie uchádzačov. V nadväznosti na formálnu výzvu zaslanú slovenským orgánom v októbri 2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil všetky rozhodnutia o udelení zákazky súvisiace s touto zákazkou a nariadil opätovné hodnotenie ponúk. Takmer dva roky po tomto rozhodnutí však slovenské orgány ešte stále nedokončili hodnotenie. Slovenské orgány nevykonaním a neuplatnením rozhodnutia Najvyššieho súdu porušili článok 2 ods. 8 smernice o opravných prostriedkoch (smernica Rady 92/13/EHS), pokiaľ ide o účinné vykonávanie hodnotenia rozhodujúcich orgánov. Slovenské orgány majú teraz dva mesiace na to, upovedomili Komisiu o opatreniach prijatých na nápravu situácie; v opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení prípadu Slovenska na Súdny dvor EÚ.
