Aliancia bude na ňom naďalej pracovať v súlade so závermi Varšavského summitu. Na schôdzke v Bukurešti to konštatovali ministri zahraničných vecí členských krajín NATO zo strednej a východnej Európy.
Slovensko na schôdzke, ktorá nadviazala na minuloročné stretnutie prezidentov v rovnakom formáte, zastupoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. Na rokovaní ministrov sa zúčastnila aj nová zástupkyňa generálneho tajomníka NATO Rose Gotemoellerová.
Ministri v Bukurešti prekonzultovali napĺňanie rozhodnutí Varšavského summitu NATO z júla tohto roku, najmä v oblasti posilňovania prítomnosti Aliancie pri jej východnej hranici, a zaoberali sa aj bezpečnostnou situáciou v oblasti Baltského a Čierneho mora.
Minister M. Lajčák vo svojom vystúpení poukázal na potrebu pokračovať v prehlbovaní spolupráce NATO a EÚ aj v kontexte pomoci východným susedom na posilnenie ich stability a odolnosti voči potenciálnym hrozbám.
Z hľadiska posilňovania prítomnosti NATO v Pobaltí a v Poľsku ministri ocenili dosiahnutý pokrok. Do každej z týchto krajín posiela Aliancia práporné skupiny (t. j. bojové zoskupenia v počte asi 1 000 mužov rôznych špecializácií a z rôznych krajín). Ako súčasť aktivít V4 vyšle Slovensko v druhom štvrťroku budúceho roka v rámci trojmesačnej rotácie 150 vojakov na cvičenie do Lotyšska.
Minister M. Lajčák v Bukurešti zopakoval slovenskú podporu pre obnovu kritického dialógu NATO s Ruskom, cez ktorý by sa malo dospieť ku konštruktívnejšej komunikácii a predchádzať potenciálnym nedorozumeniam a stupňovaniu napätia.
Ministri deviatich stredo- a východoeurópskych krajín NATO prijali na bukureštskom stretnutí spoločné vyhlásenie, v ktorom okrem iného zopakovali pripravenosť svojich krajín prispieť k zvyšovaniu reakčných schopností NATO, vyjadrili podporu územnej celistvosti a suverenite Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska, zdôraznili význam politiky otvorených dverí NATO a deklarovali otvorenosť na dialóg s Ruskom v rámci rozhodnutí Varšavského summitu.
Ministri tiež poukázali na osobitnú pozornosť, ktorú je potrebné venovať ďalšiemu posilneniu schopnosti NATO reagovať na nové výzvy, ako sú hybridné spôsoby vedenia vojny, dezinformačné kampane, kybernetické útoky či podkopávanie energetickej bezpečnosti.