Aká je európska politika vo vzťahu k elektrickým vozidlám?

Moderná spoločnosť závisí od pohybu tovaru a služieb, ale naše súčasné systémy dopravy majú negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Magdalena Jóźwicka, projektová manažérka pripravovanej správy o elektrických vozidlách, hovorí o výhodách a výzvach z hľadiska životného prostredia, ktoré sú spojené s používaním elektrickej energie ako alternatívy ku konvenčným palivám pre vozidlá.

Aké druhy elektrických vozidiel sa dnes v Európe používajú?

V súčasnosti existuje množstvo rôznych typov. Pokiaľ ide o osobné vozidlá, môžeme rozlišovať medzi elektrickými vozidlami, ktoré využívajú len batériu a sú poháňané iba elektromotorom, ako aj rôzne druhy nabíjacích hybridných vozidiel, ktoré majú elektromotor aj vnútorný spaľovací motor.

Na elektrickú energiu môžu fungovať aj iné druhy vozidiel. Vidíme, že na cestách sa používa čoraz viac elektrických bicyklov, dodávok a autobusov. Pokiaľ ide o iné spôsoby dopravy, máme tiež železničné motory, trajekty, lode a malé člny.

Aké bežné sú elektrické vozidlá v Európe?

Z roka na rok sa predáva čoraz viac elektrických osobných áut, a to vozidiel čisto na batériu aj nabíjacích hybridných vozidiel. Minulý rok sa v EÚ predalo asi 150 000 nových elektrických vozidiel. Hoci z hľadiska percent predaj prudko rastie, stále predstavuje iba malý zlomok celkového predaja; v roku 2015 to bolo len 1,2 %. Odhadujeme tiež, že len asi 0,15 % vozidiel na cestách sú elektrické vozidlá. Inak povedané, je to len jedno zo 700 osobných áut. Treba spomenúť jednu dôležitú krajinu, a tou je Nórsko, ktoré stojí na čele predaja elektrických vozidiel. Minulý rok sa tam predalo asi 34 000 nových elektrických vozidiel – čo zodpovedá pätine všetkých nových vozidiel.

Aká je európska politika vo vzťahu k elektrickým vozidlám?

EÚ je odhodlaná eliminovať emisie uhlíka vo svojom systéme dopravy a podporovať alternatívy ku konvenčným technológiám spaľovacích motorov a palivám. Elektrické vozidlá sú len jedným prvkom. Niektoré politiky podporujú rozvoj palív a elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, kým iné sa sústreďujú na infraštruktúru potrebnú pre elektrické vozidlá, akou sú nabíjacie stanice v celej Európe. Osobitnými právnymi predpismi sa stanovujú ciele pokiaľ ide o to, koľko emisií oxidu uhličitého (CO₂) na kilometer môžu vypúšťať nové vozidlá. Tieto predpisy pomohli podnietiť výrobu vozidiel s nízkymi emisiami vrátane elektrických vozidiel.

Prečo je dôležité začleniť elektrické vozidlá do vozidlového parku?

Využívanie fosílnych palív v doprave poškodzuje kvalitu miestneho ovzdušia a našu klímu. Deje sa to prostredníctvom výfukových emisií CO₂ a škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie, akými sú oxidy dusíka a tuhé častice.  Cestná doprava je tiež hlavným zdrojom hluku v Európe. Začlenením elektrických vozidiel do vozidlového parku sa výrazne znížia celkové emisie skleníkových plynov a znečistenie ovzdušia, najmä ak používaná elektrická energia pochádza z obnoviteľných zdrojov. Ale aj keď sa elektrická energia vyrába z fosílnych palív, mestské prostredie môže z prechodu na elektrické vozidlá stále profitovať z hľadiska nižšieho znečistenia ovzdušia a nižšej hlučnosti.

Prečo sú elektrické vozidlá v niektorých krajinách rozšírenejšie ako v iných?

Takmer všetky krajiny robia niečo na presadzovanie elektrických vozidiel, ale pomerne málo krajín úspešne dosiahlo veľký nárast predaja. Napríklad v roku 2015 sa 90 % nových elektrických vozidiel predalo len v šiestich členských štátoch EÚ, a to v Dánsku, Francúzsku, Nemecku, Švédsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve.  Nórsko, o ktorom sme už hovorili, je priekopníkom v tejto oblasti a dobrým príkladom krajiny, ktorá využíva kompletný balík stimulov. Jedným z najúčinnejších opatrení je zrejme dotovanie nákupu, vďaka ktorému je cena elektrických vozidiel podobná cene konvenčných automobilov. K ďalším stimulom patria znížené náklady spojené s vlastníctvom, akými sú zníženie ročnej dane či bezplatné nabíjanie, bezplatné parkovanie alebo používanie autobusových pruhov pre elektrické vozidlá.

Aké výzvy nás čakajú?

Technológia sa musí ešte vo viacerých smeroch zlepšovať, aby spotrebitelia prijali elektromobilitu v širšej miere.  Musí sa napríklad predĺžiť dojazdová vzdialenosť a zrýchliť nabíjanie. Na najrýchlejších nabíjacích staniciach trvá v súčasnosti nabitie vozidla na 100-kilometrovú jazdu 20 – 30 minút. Potrebujeme tiež lepšiu infraštruktúru, aby boli verejné nabíjacie stanice také bežné ako konvenčné čerpacie stanice, a musíme rozšíriť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa plne využili výhody elektromobility. Elektrické vozidlá sú tiež drahšie ako konvenčné vozidlá.

Dôležité je tiež pripomenúť, že prostým nahradením konvenčných vozidiel elektrickými sa nevyrieši množstvo problémov, ktoré spájame s dopravou. Môže to pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov, znečistenie ovzdušia a hlučnosť, elektrické vozidlá však nevyriešia iné problémy, akými sú dopravné zápchy či dopyt po novej cestnej infraštruktúre a parkovacích miestach. Aby bola doprava skutočne udržateľná, my ako spoločnosť musíme znovu premyslieť celý náš systém mobility a preskúmať inovačné spôsoby znižovania našej závislosti od vozidiel. Môže to zahŕňať také zmeny ako využívanie systémov spoločného využívania áut, rozvoj lepšej infraštruktúry verejnej dopravy a zvýšené využívanie spôsobov dopravy s nízkymi alebo nulovými emisiami.

Čo robí agentúra EEA vo vzťahu k elektrickým vozidlám?

Keď sa pozrieme dopredu, na jeseň uverejníme dve publikácie o elektrických vozidlách: sprievodcu, v ktorom je zhrnutý súčasný stav poznatkov o elektrických vozidlách v Európe, a stručný výhľadovo orientovaný informačný dokument o niektorých potenciálnych vplyvoch na energetický systém a životné prostredie spojených s hypotetickým rozsiahlym prijatím elektrických vozidiel do roku 2050.