(ŠTRASBURG) „Putinovská propaganda a dezinformácie sú obrovská hrozba, ktorej sa musíme postaviť oveľa jasnejšie ako doteraz, lebo čoraz viac ohrozuje našu slobodu,“ hovorí poslankyňa Európskeho parlamentu Jana Žitňanská (NOVA) tesne pred plenárnym zasadnutím EP, na ktorom budú poslanci hlasovať o Správe o strategickej komunikácii EÚ.
Hlavným problémom, na ktorý sa správa EP zameriava, je sústredené úsilie rôznych aktérov, ktorí ťažia zo spochybňovania hodnôt, na ktorých európske krajiny v EÚ stoja. Ako sa v správe EP ďalej uvádza, šírenie propagandy a dezinformácií má za cieľ najmä oslabiť dôveru občanov v inštitúcie, naštrbiť transatlantické spojenectvo či šíriť strach a nenávisť. Ekonomické problémy serióznych médií v posledných rokoch tiež prispievajú k zväčšovaniu priestoru pre šírenie dezinformácií prostredníctvom sociálnych sietí a „alternatívnych“, najmä internetových zdrojov „zaručených“ a „šokujúcich“ informácií.
Európsky parlament preto v správe, o ktorej budú europoslanci hlasovať na aktuálnej plenárnej schôdzi EP v Štrasburgu, vyzýva inštitúcie EÚ, ale aj vlády všetkých členských štátov, aby prijali opatrenia, ktoré im umožnia lepšie čeliť hrozbám, vyplývajúcim z čoraz intenzívnejších dezinformačných kampaní. Od vytvorenia spoločnej stratégie proti propagande, cez aktívnejšie sprístupnenie informácií o činnosti a fungovaní inštitúcií, asertívne vyvracanie dezinformácií až po podporu slobodných médií a zvýšenie odolnosti informačných systémov – to sú opatrenia, ktoré europoslanci navrhujú.
Správa osobitne zmieňuje Ruskú federáciu, ktorá sa dlhodobo snaží zasahovať do vnútornej politiky členských štátov Únie, ako aj podrývať jej súdržnosť šírením dezinformácií. Zároveň sa v správe upozorňuje na skutočnosť, že Rusko investuje významné finančné zdroje do svojich dezinformačných a propagandistických nástrojov, ktoré využíva priamo štát alebo spoločnosti a organizácie ovládané Kremľom. Správa EP sa venuje aj aktivitám teroristickej organizácie Daeš (tzv Islamský štát), ktorá šíri svoju propagandu s cieľom zastrašiť obyvateľov európskych krajín či verbovať mladých ľudí pre svoje aktivity.
Veľmi dôležitou súčasťou správy je konštatovanie, že kritika musí byť umožnená a nesmie byť stotožňovaná s propagandou, proti ktorej inštitúcie EÚ a členských štátov musia bojovať. „Slobodné a zodpovedné médiá sú nevyhnutným predpokladom dobrého fungovania spoločnosti s nenahraditeľnou úlohou prinášať overené informácie a kontrolovať moc,“ hovorí Jana Žitňanská, sama bývalá novinárka. „Úplne inou vecou však je šírenie nepravdivých správ, alebo poloprávd, ktoré musíme odhaľovať, jasne pomenovať, podľa možnosti sa ich šíreniu brániť a neúnavne vysvetľovať, že realita je iná než sa ju dezinformátori snažia z veľmi zrejmých dôvodov šíriť,“ dodala europoslankyňa.