Európska komisia stanovila hospodárske a sociálne priority EÚ na nasledujúci rok

Komisia uviedla svoje názory na hospodárske a sociálne priority EÚ na nasledujúci rok, pričom vychádzala z usmernení Junckerovej správy o stave Únie 2016 a najnovších hospodárskych údajov z prognózy Komisie z jesene 2016. Balíkom sa začína cyklus správy hospodárskych záležitostí na rok 2017, tzv. európsky semester.

Predseda Komisie Jean-Claude Juncker uviedol: „Európsky semester 2017, ktorý dnes začína, bude rozhodujúcim pre Európu, pokiaľ ide o správu jej hospodárstva a zvrátenie sociálnej situácie. Verím, že to dokážeme. Komisia preto odporúča pozitívne smerovanie fiškálnej politiky na podporu oživenia a menovej politiky Európskej centrálnej banky, ktorá by nemala niesť toto bremeno sama. Každý členský štát by mal zohrať svoju úlohu: tie, ktoré si to môžu dovoliť, by mali investovať viac, a tie, ktoré majú menej fiškálneho priestoru, by mali uplatňovať reformy a fiškálnu konsolidáciu podporujúcu rast.“

Európa zažíva krehké hospodárske oživenie, ktoré však sprevádza relatívne odolná a intenzívna tvorba pracovných miest. HDP je v súčasnosti vyšší než pred krízou. Nezamestnanosť klesá a investície opäť rastú. Nemôžeme sa však uspokojiť len s týmito výsledkami. Niektoré priaznivé podmienky, ktoré doteraz podporovali hospodárske oživenie, slabnú. Dôsledky krízy, a to najmä sociálne vplyvy, vysoká úroveň verejného aj súkromného zadlženia a podiel nesplácaných úverov, sú stále rozsiahle.

Komisia preto vyzýva členské štáty, aby zdvojnásobili svoje úsilie v súlade so zásadami tzv. účinného trojuholníka, t. j. podporovali investície, uskutočňovali štrukturálne reformy a zabezpečili zodpovednú fiškálnu politiku, a aby pritom kládli dôraz na sociálnu spravodlivosť a dosahovanie inkluzívnejšieho rastu. Komisia nedávno vo svojom pracovnom programe na rok 2017 predstavila svoje priority pre opatrenia na úrovni EÚ vrátane posilnenia investičného plánu pre Európu. Balík poskytuje ďalšie usmernenia pre hospodárske a sociálne politiky členských štátov.

Pokiaľ ide o eurozónu, Komisia takisto vyzýva k oveľa pozitívnejšiemu smerovaniu fiškálnej politiky pre eurozónu ako celku, a to s cieľom prekonať riziko „pomalého rastu, nízkej inflácie“ a podporiť menovú politiku Európskej centrálnej banky.
Súčasťou politického usmernenia k Ročnému prieskumu rastu je oznámenie o zámeroch fiškálnej politiky pre eurozónu, odporúčanie o hospodárskej politike v eurozóne, ako aj dôkladná analýza hospodárskej situácie, situácie na trhu práce a sociálnych podmienok. Komisia okrem toho vydáva svoje stanoviská k návrhom rozpočtových plánov členských štátov eurozóny na rok 2017.

Pozitívne smerovanie fiškálnej politiky pre eurozónu

Predseda Juncker vo svojom vyhlásení o zámere, ktorý bol súčasťou správy o stave Únie 2016, oznámil zámer Komisie podporovať „pozitívne smerovanie fiškálnej politiky pre eurozónu, ktorá podporí menovú politiku Európskej centrálnej banky“. Diskusia o vhodnom smerovaní fiškálnej politiky pre eurozónu je kľúčovým aspektom úsilia Komisie dobudovať hospodársku a menovú úniu v rámci prvej fázy nadviazania na správu piatich predsedov z júna 2015 („prehlbovanie praxou“).

Menové aj fiškálne politiky zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska makroekonomickej stability. V eurozóne sa menová politika plánuje a vytvára ako jednotný nástroj. Naproti tomu fiškálna politika eurozóny je výsledkom súčtu 19 individuálnych fiškálnych politík, keďže nemá centralizovaný rozpočet ani stabilizačnú funkciu. Na základe najnovších údajov a bez ohľadu na flexibilitu, s ktorou sa predpokladá v pravidlách, by dôkladné plnenie fiškálnych požiadaviek obsiahnutých v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, ktoré prijala Rada v júli 2016, v súhrnnom vyjadrení pre eurozónu ako celok v roku 2017 a 2018 znamenalo mierne reštriktívne zámery fiškálnej politiky. Keďže treba udržať oživenie a s ohľadom na vyššiu mieru neistoty v súčasnosti, by takéto zámery fiškálnej politiky neboli vhodné.

Komisia vo svojom oznámení zdôrazňuje potrebu pozitívnejšieho smerovania fiškálnej politiky, ako aj to, že v súčasnosti je dostatok príležitostí na jeho dosiahnutie. Pozitívne nastavenie zámerov fiškálnej politiky sa týka podporného, t. j. expanzívneho všeobecného smerovania fiškálnej politiky, ako aj zloženia fiškálnej úpravy, pokiaľ ide o rozdelenie úsilia v jednotlivých krajinách a typy výdavkov a/alebo daní, ktoré to umožňujú.

Aby bolo možné tieto zámery fiškálnej politiky naplniť, eurozóna musí prijať kolektívnejší prístup, ktorý zohľadňuje rozdiely v jednotlivých krajinách: i) členské štáty, ktoré svoje fiškálne ciele prekračujú, by mali využiť svoj fiškálny priestor na podporu domáceho dopytu a kvalitné investície vrátane cezhraničných ako súčasť investičného plánu pre Európu; ii) členské štáty, ktoré v rámci preventívnej časti paktu vyžadujú ďalšie fiškálne úpravy, by mali zabezpečiť všeobecný súlad s požiadavkami Paktu stability a rastu; iii) členské štáty, ktoré podliehajú nápravnej časti paktu, musia zaistiť včasnú nápravu svojich nadmerných deficitov verejných financií, a to aj poskytovaním fiškálnych rezerv pre prípad nepredvídaných okolností.

Odporúčanie o hospodárskej politike v eurozóne

V súlade s oznámením o zámeroch fiškálnej politiky pre eurozónu Komisia navrhuje fiškálnu expanziu až do 0,5 % HDP v roku 2017 pre eurozónu ako celok, čo by malo prispieť k vyváženému súboru politík, podpore reforiem a posilneniu hospodárskeho oživenia. V oznámení sa takisto poukazuje na potrebu plnenia štrukturálnych reforiem a zlepšenia kvality verejných financií.

Od minulého roka Komisia navrhuje toto odporúčanie v skoršej fáze ročného cyklu, aby bolo v rámci vnútroštátneho rozpočtového plánovania možné lepšie prepojiť vnútroštátny rozmer s rozmerom eurozóny a aby členské štáty mohli zohľadniť potenciálne vedľajšie účinky na ostatné krajiny a spoločné povinnosti. V odporúčaní sa uvádzajú usmernenia pre eurozónu ako celok a jeho cieľom je podporiť politiky, ktoré zintenzívňujú tvorbu pracovných miest, podporujú sociálnu spravodlivosť a proces konvergencie a stimulujú investície na podporu rastu.

Správa o mechanizme varovania

Správa o mechanizme varovania je neoddeliteľným nástrojom európskeho semestra, ktorý je zameraný na prevenciu a riešenie nerovnováh, ktoré bránia bezproblémovému fungovaniu hospodárstiev členských štátov, eurozóny alebo EÚ ako celku, a na podporu správnych politických reakcií (tzv. postup pri makroekonomickej nerovnováhe – PMN). V správe o mechanizme varovania sa identifikujú členské štáty, pri ktorých by Komisia mala vykonať ďalšie hĺbkové preskúmanie s cieľom posúdiť, či sa v nich môžu vyskytovať nerovnováhy. Je založená na hospodárskom výklade hodnotiacej tabuľky odsúhlasených ukazovateľov.

V roku 2017 bude 13 krajín predmetom hĺbkového preskúmania, keďže sa na základe tejto hodnotiacej tabuľky zistili nerovnováhy. Týka sa to tých istých 13 krajín, v ktorých boli zistené nerovnováhy v rámci predchádzajúceho kola hĺbkových preskúmaní (Bulharsko, Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko). Komisia predloží závery hĺbkových preskúmaní ako súčasť svojich výročných správ o jednotlivých krajinách na začiatku roka 2017.

V tohtoročnej správe o mechanizme varovania sa skúma pokrok pri náprave makroekonomických nerovnováh, najmä v eurozóne so zreteľom na pokračujúce znižovanie zadlženosti domáceho a zahraničného dlhu, niektoré pretrvávajúce problémy v bankovom sektore, a na dynamiku cien nehnuteľností a vývoj na trhu práce, ako aj sociálnu situáciu.

Na súhrnnej úrovni má eurozóna naďalej najvyšší prebytok bežného účtu na svete. V roku 2015 sa zväčšil a podľa očakávaní by mal tento rok opäť narásť. Tento prebytok eurozóny je prejavom nedostatočnej dynamiky domáceho dopytu v niekoľkých posledných rokoch a úsilia o znižovanie dlhu v jednotlivých sektoroch a členských štátoch.

Návrh spoločnej správy o zamestnanosti

Tohtoročný návrh správy prináša prehľad výkonnosti členských štátov podľa miery nezamestnanosti, miery nezamestnanosti mladých ľudí, počtu osôb, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, hrubého disponibilného príjmu domácnosti, miery osôb ohrozených chudobou a miery nerovnosti.

V správe sa potvrdzuje, že hospodárske oživenie vedie k stále intenzívnejšiemu rastu pracovných miest, a to aj vďaka nedávnym štrukturálnym reformám v mnohých členských štátoch. Od roku 2013 bolo vytvorených osem miliónov nových pracovných miest, z čoho takmer päť miliónov vzniklo počas funkčného obdobia tejto Komisie. Miera nezamestnanosti v EÚ naďalej klesala a v septembri 2016 predstavovala 8,5 % (v eurozóne 10 %), čím dosiahla najnižšiu úroveň od roku 2009 (v eurozóne od roku 2011). Miera zamestnanosti vo vekovej skupine 20 – 64 rokov pritom po prvýkrát presahuje úroveň zaznamenanú v roku 2008 a predstavuje 71,1 % (za druhý štvrťrok 2016). To znamená, že by sme mohli dosiahnuť cieľ 75 % miery zamestnanosti, ktorý bol v stratégii Európa 2020 stanovený na rok 2020, ak bude tento trend pokračovať. Napriek prvým signálom o konvergencii medzi členskými štátmi sa výsledky v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti medzi jednotlivými krajinami významne líšia. V mnohých európskych regiónoch však zostáva miera nezamestnanosti a chudoba príliš vysoká. Vysoké úrovne nerovnosti znižujú hospodársky výkon a oslabujú potenciál udržateľného rastu.

V správe sa zároveň poukazuje na rozsah reforiem vykonávaných v členských štátoch. Správa bude prijatá v spolupráci s Radou.

Posúdenie návrhov rozpočtových plánov

Komisia takisto dokončila hodnotenie toho, či sú návrhy rozpočtových plánov (NRP) členských štátov eurozóny na rok 2017 v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu (PSR). Vo viacerých prípadoch Komisia zistila, že plánované fiškálne úpravy buď nespĺňajú požiadavky PSR, alebo hrozí, že ich nebudú spĺňať.

Konkrétne:

Stanoviská k NRP dvanástich krajín, ktoré podliehajú preventívnej časti PSR:

– v prípade piatich krajín (Nemecka, Estónska, Luxemburska, Slovenska a Holandska) Komisia dospela k záveru, že ich NRP sú v súlade s požiadavkami podľa PSR na rok 2017.

– v prípade štyroch krajín (Írska, Lotyšska, Malty a Rakúska) Komisia dospela k záveru, že ich NRP sú vo všeobecnosti v súlade s požiadavkami podľa PSR na rok 2017. V prípade týchto krajín môžu plány viesť k určitej odchýlke od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu (SRC) každej krajiny.

– v prípade šiestich krajín (Belgicka, Talianska, Cypru, Litvy, Slovinska, Fínska) hrozí nesúlad ich NRP s požiadavkami PSR na rok 2017. Výsledkom NRP týchto členských štátov by mohla byť výrazná odchýlka od postupu úprav smerom k príslušnému strednodobému cieľu. Fínsko však požiadalo o použitie doložky o štrukturálnych reformách a investičnej výnimky. Komisia pri zvažovaní oprávnenosti Fínska na túto výnimku zohľadní neistotu týkajúcu sa odhadu produkčnej medzery, čo zas môže mať dosah na posúdenie súladu. V prípade Litvy NRP bez zmeny politiky obsahoval žiadosť o použitie doložky o štrukturálnych reformách. Úplné posúdenie možnej oprávnenosti Fínska aj Litvy na použitie flexibility sa vykoná v rámci bežného cyklu európskeho semestra v kontexte posúdenia programu stability na rok 2017.

Stanoviská k NRP troch krajín, ktoré v súčasnosti podliehajú nápravnej časti PSR (t. j. krajín, ktoré sú predmetom postupu pri nadmernom deficite):

– NRP Francúzska je vo všeobecnosti v súlade s požiadavkami PSR na rok 2017, keďže z prognózy Komisie z jesene 2016 vyplýva, že cieľ celkového deficitu bude mierne pod referenčnou hodnotou 3 % HDP na rok 2017 stanovenou v zmluve, napriek tomu, že existuje značný nedostatok fiškálneho úsilia v porovnaní s odporúčanou hodnotou a úprava v roku 2018 by na základe nezmenenej politiky nebola udržateľná.

– v prípade NRP Španielska hrozí riziko nesúladu s požiadavkami PSR na rok 2017. Komisia si je vedomá, že tieto projekcie vychádzajú z predpokladu nezmenenej politiky, vo svojej prognóze na rok 2017 však predpokladá, že nebude dosiahnutý ani strednodobý cieľ týkajúci sa celkového deficitu, ani odporúčané fiškálne úsilie.

– v prípade NRP Portugalska sa dospelo k záveru, že tento predstavuje riziko nesúladu s požiadavkami podľa PSR na rok 2017, hoci plánovaná odchýlka presahuje limit stanovený pre značnú odchýlku len veľmi tesne. Zdá sa teda, že riziká by mali byť zvládnuté za predpokladu realizácie potrebných fiškálnych opatrení. Odhaduje sa, že Portugalsko, ktoré v súčasnosti podlieha nápravnej časti, dodrží tento rok referenčnú hodnotu 3 % HDP stanovenú v zmluve, ako bolo odporúčané. Od roku 2017 by mohlo podliehať preventívnej časti Paktu, ak sa dosiahne včasná a udržateľná náprava nadmerného deficitu.