Tento návrh vychádza zo súčasných bankových pravidiel EÚ a jeho cieľom je dokončiť pokrízovú regulačnú agendu tým, že zaistí, aby regulačný rámec riešil všetky zostávajúce problémy týkajúce sa finančnej stability a zároveň zabezpečí, aby banky mohli ďalej podporovať reálnu ekonomiku.
Banky zohrávajú pri financovaní hospodárstva a podpore rastu a zamestnanosti kľúčovú úlohu. Sú hlavným zdrojom financovania pre domácnosti a podniky. V reakcii na finančnú krízu presadzovala EÚ ambicióznu reformu systému finančnej regulácie, aby obnovila finančnú stabilitu a dôveryhodnosť trhu. Cieľom návrhu je dokončiť tento program reforiem zavedením niektorých zostávajúcich prvkov, ktoré majú zásadný význam pre ďalšie posilnenie schopnosti bánk zvládnuť možné otrasy. V návrhoch sa takisto podľa potreby spresňujú niektoré aspekty nového regulačného rámca, aby podporoval rast a lepšie sa prispôsobil zložitosti, veľkosti a obchodnému profilu bánk. Zahŕňajú aj opatrenia, ktoré budú podporovať malé a stredné podniky a investície do infraštruktúry.
Podpredseda Komisie zodpovedný za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov Valdis Dombrovskis uviedol: „Európa potrebuje silný a diverzifikovaný bankový sektor na financovanie hospodárstva. Potrebujeme bankové úvery pre spoločnosti, aby mohli investovať, aby zostali konkurencieschopné a mohli predávať na väčších trhoch, a pre domácnosti, aby mohli plánovať v predstihu. Predložili sme nové návrhy na znižovanie rizík, ktoré vychádzajú z dohodnutých globálnych noriem, pričom zohľadňujú osobitosti európskeho bankového sektora.“
Opatrenia, ktoré sú navrhnuté, sú zároveň súčasťou prebiehajúcich činností Komisie zameraných na zníženie rizika v bankovom sektore, ako je stanovené v oznámení „Na ceste k dobudovaniu bankovej únie“ (november 2015). Sú v súlade aj so závermi júnového zasadnutia Rady pre hospodárske a finančné záležitosti, na ktorom bola Komisia vyzvaná, aby predložila príslušné návrhy najneskôr do konca roku 2016.
Uvedenými návrhmi sa menia tieto právne predpisy:
- Nariadenie o kapitálových požiadavkách (CRR) a smernica o kapitálových požiadavkách (CRD), ktoré boli prijaté v roku 2013 a v ktorých sa stanovujú prudenciálne požiadavky na úverové inštitúcie (t. j. banky) a investičné spoločnosti a pravidlá týkajúce sa správy a dohľadu,
- Smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD) a nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (SRMR), ktoré boli prijaté v roku 2014 a v ktorých sa stanovujú pravidlá týkajúce sa ozdravenia a riešenia krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií a zavádza sa jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií.
Opatreniami sa implementujú medzinárodné normy do právnych predpisov EÚ a pritom sa zohľadňujú európske osobitosti a predchádza sa neprimeranému vplyvu na financovanie reálnej ekonomiky. Zohľadňujú sa v nich aj výsledky výzvy na predloženie dôkazov.
Podrobnosti návrhov
Návrhy obsahujú tieto hlavné prvky:
1. Opatrenia na zvýšenie odolnosti inštitúcií EÚ a posilnenie finančnej stability.
Návrhy zahŕňajú zostávajúce prvky regulačného rámca nedávno dohodnuté v rámci Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) a Rady pre finančnú stabilitu (FSB). Medzi ne patria:
- kapitálové požiadavky citlivejšie voči rizikám, najmä v oblasti trhového rizika, kreditného rizika protistrany a expozície voči centrálnym protistranám (CCP),
- metodiky vykonávania ustanovení, ktoré dokážu presnejšie odrážať skutočné riziká, ktorým sú banky vystavené,
- záväzný ukazovateľ finančnej páky, ktorý zabráni inštitúciám nadmerne využívať pákový efekt,
- záväzný ukazovateľ čistého stabilného financovania (NSFR), ktorý rieši nadmerné spoliehanie sa na krátkodobé veľkoobchodné financovanie a znižuje riziko dlhodobého financovania,
- požiadavka na globálne systémovo dôležité inštitúcie (G-SII), aby udržiavali minimálnu úroveň kapitálu a iných nástrojov, ktoré znášajú straty pri riešení krízových situácií. Táto požiadavka známa ako „celková schopnosť absorbovať straty“ (TLAC) bude začlenená do súčasného systému MREL (minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky), ktorý je uplatniteľný na všetky banky a posilní schopnosť EÚ riešiť zlyhanie globálnych systémovo dôležitých inštitúcií a zároveň chrániť finančnú stabilitu a minimalizovať riziká pre daňových poplatníkov. Navrhuje harmonizovanú vnútroštátnu klasifikáciu platobnej neschopnosti nezabezpečených dlhových nástrojov, aby sa bankám uľahčilo vydávanie takýchto dlhových nástrojov absorbujúcich straty.
2. Opatrenia na zvýšenie úverovej kapacity bánk na podporu hospodárstva EÚ.
Predovšetkým sa navrhujú konkrétne opatrenia, ktoré majú:
- zvýšiť schopnosť bánk poskytovať úvery malým a stredným podnikom a financovať projekty v oblasti infraštruktúry,
- menej zložitým malým bankám znížiť administratívnu záťaž súvisiacu s určitými pravidlami v oblasti odmeňovania (ide najmä o pravidlá týkajúce sa odkladu a odmeňovania prostredníctvom nástrojov, ako sú akcie), ktoré sa zdajú pre tieto banky neprimerané,
- urobiť pravidlá smernice o kapitálových požiadavkách / nariadenia o kapitálových požiadavkách primeranejšie a menej zaťažujúce pre menšie a menej zložité inštitúcie, v prípade ktorých sa niektoré zo súčasných požiadaviek na sprístupnenie informácií a na podávanie správ a zložité požiadavky súvisiace s obchodnou knihou nezdajú opodstatnené z hľadiska obozretnosti. Z výzvy na predloženie dôkazov a z analýzy uskutočnenej Komisiou vyplynulo, že súčasný rámec možno uplatňovať primeranejším spôsobom s prihliadnutím na ich osobitnú situáciu.
3. Opatrenia na ďalšie uľahčenie úlohy bánk pri dosahovaní hlbších a likvidnejších kapitálových trhov EÚ na podporu vytvorenia únie kapitálových trhov.
Predpokladajú sa osobitné úpravy navrhovaných opatrení s cieľom:
- vyhnúť sa neprimeraným kapitálovým požiadavkám na pozície obchodnej knihy vrátane tých, ktoré sa týkajú činnosti v oblasti tvorby trhu,
- znížiť náklady na vydávanie a držanie určitých nástrojov (ako sú kryté dlhopisy, vysokokvalitné sekuritizačné nástroje, štátne dlhové nástroje, deriváty na účely hedgingu),
- zabrániť prípadným demotivačným faktorom pre tie inštitúcie, ktoré pri obchodoch zúčtovaných centrálnymi protistranami konajú ako sprostredkovatelia pre klientov.
Tieto legislatívne návrhy budú teraz predložené Európskemu parlamentu a Rade na konzultáciu a prijatie.
Súvislosti
Európska komisia sa vo svojom oznámení z 24. novembra 2015 zaviazala, že predloží legislatívne návrhy vychádzajúce z medzinárodných dohôd s cieľom riešiť nedostatky zistené v súčasnom prudenciálnom rámci. Konkrétny záväzok bol súčasťou balíka opatrení na znižovanie rizík zameraných na dosiahnutie ďalšieho pokroku pri dobudovaní bankovej únie.