Komisia chce, aby EÚ zohrala v prechode na čistú energiu vedúcu úlohu

Komisia chce, aby EÚ zohrala v prechode na čistú energiu vedúcu úlohu, a nielen, aby sa tomuto procesu prispôsobila. Preto sa EÚ zaviazala znížiť emisie CO2 do roku 2030 najmenej o 40 % a zároveň modernizovať hospodárstvo EÚ a zabezpečiť pracovné miesta a rast pre všetkých európskych občanov. Návrhy majú tri hlavné ciele: urobiť z energetickej efektívnosti prioritu, dosiahnuť celosvetové vedúce postavenie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a zabezpečiť spotrebiteľom spravodlivé podmienky.

Spotrebitelia zohrajú na energetickom trhu budúcnosti aktívnu a ústrednú úlohu. Spotrebitelia v celej EÚ budú mať v budúcnosti väčší výber dodávateľov, prístup k spoľahlivým nástrojom na porovnávanie cien energie a možnosť vyrábať a predávať svoju vlastnú elektrickú energiu. Väčšia transparentnosť a lepšia regulácia umožnia občianskej spoločnosti viac sa podieľať na energetickom systéme a reagovať na cenové signály. Balík obsahuje aj viacero opatrení zameraných na ochranu najzraniteľnejších spotrebiteľov.

Podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič k tomu uviedol: „Vďaka balíku, ktorý predkladáme, sa posilní prechod na čistú energiu prostredníctvom modernizácie ekonomiky. Európa, ktorá v posledných rokoch stojí na čele celosvetového úsilia v oblasti klímy, slúži aj teraz ako príklad v tom, že vytvára podmienky pre udržateľnú zamestnanosť, rast a investície. Návrhy sa dotýkajú všetkých odvetví súvisiacich s čistou energiou: za všetky možno spomenúť výskum a inovácie, zručnosti, budovy, priemysel, dopravu, digitálne odvetvie či financie. Tieto návrhy umožnia všetkým európskym spotrebiteľom a podnikom vyťažiť maximum z možností, ktoré prináša prechod na čistú energiu.“

Komisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Cañete k tomu dodal: „Vďaka našim návrhom sa vytvorí silný dopyt na trhu po nových technológiách, nastavia sa správne podmienky pre investorov, posilní sa postavenie spotrebiteľov, zlepší sa fungovanie trhov s energiou a pomôže sa s plnením našich cieľov v oblasti klímy. Som osobitne hrdý na záväzný cieľ zlepšiť energetickú efektívnosť o 30 %, pretože sa tým zníži naša závislosť od dovozu energie vytvoria sa pracovné miesta a výraznejšie sa znížia emisie. Európa je na prahu revolúcie čistej energie. A podobne ako v Paríži sa nám to podarí len vtedy, ak budeme spolupracovať. Prostredníctvom týchto návrhov pripravila Komisia pôdu pre konkurencieschopnejší, modernejší a čistejší energetický systém. Teraz sa spoliehame na Európsky parlament a členské štáty, že sa to premení na skutočnosť.“

Návrhy predložené Komisiou v rámci iniciatívy „Čistá energia pre všetkých Európanov“ majú dokázať, že prechod na čistú energiu je odvetvím, ktoré bude v budúcnosti rásť a do ktorého sa oplatí investovať. Čistá energia pritiahla v roku 2015 celosvetové investície v objeme vyše 300 miliárd eur. EÚ má dobré predpoklady na to, aby vďaka svojej politike v oblasti výskumu, vývoja a inovácií vytvorila z tohto prechodu konkrétnu priemyselnú príležitosť. Mobilizáciou verejných a súkromných investícií, ktorá by mohla od roku 2021 každý rok priniesť finančné prostriedky až do výšky 177 miliárd EUR, by mohol tento balík vyprodukovať v budúcom desaťročí až 1 % nárast HDP a vytvoriť 900 000 nových pracovných miest.

Legislatívne návrhy iniciatívy „Čistá energia pre všetkých Európanov“ zahŕňajú energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie, koncepciu trhu s elektrickou energiou, bezpečnosť dodávok elektriny a pravidlá riadenia a spravovania energetickej únie. Okrem nich navrhuje Komisia novú podobu ekodizajnu, ako aj stratégiu prepojenej a automatizovanej mobility.

Súčasťou balíka sú aj aktivity na urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie a na renováciu budov v Európe. Balík obsahuje opatrenia na podporu verejných a súkromných investícií, na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ v oblasti priemyslu a na zmiernenie spoločenského dosahu prechodu k čistej energii. Skúmame aj spôsoby, ako môže EÚ prehĺbiť svoje vedúce postavenie v oblasti čistých energetických technológií a služieb a pomôcť tretím krajinám dosiahnuť ich politické ciele.

Súvislosti

V októbri 2014 schválila Európska rada rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, pričom si stanovila ambiciózny cieľ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % vo všetkých hospodárskych odvetviach Parížska dohoda potvrdzuje správnosť postoja EÚ. Realizácia rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, ktorý schválila Európska rada, je prioritou nadväzujúcou na Parížsku dohodu.

EÚ konsoliduje prostredie umožňujúce prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo pomocou širokej škály navzájom sa ovplyvňujúcich politík a nástrojov, ktoré sa odrážajú v stratégii energetickej únie, jednej z 10 priorít Junckerovej Komisie.

Komisia už predložila kľúčové návrhy na dosiahnutie cieľa EÚ, ktorým je zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030. V roku 2015 predložila návrh na reformu systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS) s cieľom zabezpečiť, aby odvetvia energetiky a priemyselné odvetvia vysokou spotrebou energie dosiahli potrebné zníženie emisií. V lete 2016 predložila Komisia návrhy na urýchlenie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v ďalších kľúčových odvetviach európskeho hospodárstva. Návrhy sú poslednou dôležitou časťou na ceste k plnej realizácii rámca politík EÚ v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti.

Európsky parlament a Rada musia k všetkým legislatívnym návrhom súvisiacim s energetickou úniou, ktoré Komisia predložila v rokoch 2015 a 2016, pristupovať ako k priorite.