Komisia po prvýkrát vydala správu o pokroku týkajúcu sa týchto piatich fondov. Poukazuje sa v nej na prudký nárast investícií za posledné mesiace a očakáva sa, že vykonávanie dosiahne plnú rýchlosť v roku 2017.
Do konca roku 2015 dostalo už 274 000 podnikov podporu v rámci Európskych štrukturálnych a investičných fondov 2014 – 2020; pomoc pri hľadaní zamestnania alebo na rozvoj zručností využilo už 2,7 milióna ľudí; zlepšila sa biodiverzita 11 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy a bolo vybraných milión projektov financovaných EÚ v celkovej hodnote takmer 60 miliárd EUR.
Tento počet sa za deväť mesiacov zdvojnásobil a na jeseň 2016 bolo takmer 130 miliárd EUR (20 % celkového finančného krytia EŠIF) investovaných do malých podnikov, výskumu, širokopásmového pripojenia, energetickej účinnosti, ako aj tisícok ďalších projektov zameraných na priority stratégie EÚ pre rast a zamestnanosť. V súlade s cieľmi investičného plánu bol zámer zdvojnásobiť využívanie finančných nástrojov v rámci investícií z EŠIF na konci roka 2015 už takmer dosiahnutý.
Podpredseda Komisie Jyrki Katainen, zodpovedný za pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť, uviedol: „Vo viacerých členských štátoch sú Európske štrukturálne a investičné fondy životne dôležitým zdrojom verejných investícií. Vďaka zameraniu na kľúčové priority a výkonnostne orientovanému rámcu výrazne prispievajú k dosahovaniu našich celoeurópskych cieľov rastu a zamestnanosti.“
Komisárka pre regionálnu politiku Corina Crețuová uviedla: „Počty hovoria samy za seba. Ukazujú, že sme na správnej ceste, pokiaľ ide o ich vykonávanie, napriek ešte ambicióznejšiemu rámcu pre fondy, pomocou ktorého sa už podporili štrukturálne reformy a odstránili prekážky pre investície. Teraz je čas na to, aby sa projekty financované z EÚ rozbehli, a preto vyzývam členské štáty, aby urýchlili ich výber a vykonávanie.“
Súbežne s prvými odštartovanými projektmi sa prvé dva roky obdobia 2014 – 2020 využili na to, aby členské štáty stanovili správne podmienky na zabezpečenie kvality a zdravých investícií v súlade s novými ustanoveniami spoločného rámca fondov.
Napríklad bolo treba zaviesť investičné stratégie a zabezpečiť úplný súlad s normami EÚ v rámci rôznych sektorov (doprava, inovácie, digitálne technológie, riadenie vodného a odpadového hospodárstva atď.) na podporu priaznivého investičného prostredia.
Tieto požiadavky prinášajú výhody, ktoré presahujú rámec pôsobnosti investícií EŠIF a ktoré majú pozitívny vplyv na kvalitu života v EÚ. Taliansko napríklad prijalo národnú stratégiu pre širokopásmové pripojenie v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020, ktorej cieľom je znížiť digitálnu priepasť.
Pre všetky programy EŠIF boli stanovené aj hodnotiace plány s cieľom poskytnúť jasnejší obraz o ich výkonnosti v priebehu času v súlade s iniciatívou týkajúcou sa rozpočtu EÚ zameraného na výsledky.
Okrem tejto správy Komisia spúšťa aktualizovanú verziu platformy otvorených údajov pre oblasť súdržnosti. Toto webové sídlo, ktorým si Komisia plní záväzok konať zodpovedne a transparentne, je teraz obohatené o nové oddiely, kde možno pozorovať výkonnosť investícií EŠIF a merať dosahovanie cieľov.
Súvislosti
Finančné krytie EŠIF na roky 2014 – 2020 spolu s vnútroštátnym spolufinancovaním predstavuje investičné úsilie vo výške 638 miliárd EUR, z čoho 181 miliárd EUR je určených na „inteligentný rast“ s investíciami vynakladanými na výskum a inováciu, digitálne technológie a priamu podporu viac ako dvoch miliónov malých podnikov.
Táto správa je prvou zo série výročných správ Komisie určených inštitúciám EÚ o vykonávaní 533 programov EŠIF. Toto hodnotenie sa uskutočňuje v rámci hlavných noviniek zavedených v roku 2014 s cieľom zvýšiť kvalitu výdavkov, ako sú napríklad tematické zameranie, nové podmienky pre investície a väčšie zameranie na výsledky a mechanizmy merania výkonnosti.