Poskytovať predpôrodnú starostlivosť a starostlivosť po pôrode počas šestonedelia by mohli aj pôrodné asistentky v samostatnej praxi, pričom táto služba by bola hradená z verejného zdravotného poistenia. S týmto návrhom dnes oslovila ministra zdravotníctva SR Tomáša Druckera poslankyňa Európskeho parlamentu Jana Žitňanská (NOVA). Reagovala tak na iniciatívu ministerstva posilniť kompetencie zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, ktorú verejnosti minister Drucker predstavil na včerajšej tlačovej besede.
Podľa Jany Žitňanskej je dnes pôrodná asistencia podľa platnej legislatívy charakterizovaná ako zdravotná starostlivosť o ženu v každom období jej života od adolescencie cez fertilné obdobie a obdobie fyziologickej gravidity a pôrodu až po obdobie menopauzy. V každej z krajín Európskej únie majú možnosť pôrodné asistentky vykonávať samostatnú prax po splnení podmienok v plnom rozsahu a v plnom rozsahu im ju zdravotné poisťovne aj uhrádzajú. Rovnako ako pôrodné asistentky v EÚ, aj pôrodná asistentka na Slovensku vykonáva regulované povolanie (podľa zákona č.578/2004, Z.z.). Pôrodná asistentka poskytuje starostlivosť v pôrodnej asistencii v ambulantnej starostlivosti, ústavnej starostlivosti, ale aj v prirodzenom sociálnom prostredí ženy.
Napriek pozitívnym zmenám zákonov v pôrodnej asistencii pôrodné asistentky v praxi len ťažko nanovo získavajú postavenie samostatných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Legislatívne normy v súčasnosti umožňujú pôrodnej asistentke odvádzať fyziologický pôrod v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti, umožňujú žene slobodný výber zariadenia, v ktorom porodí svoje dieťa a slobodný výber lekára, alebo pôrodnej asistentky, ktorí ju budú pri pôrode sprevádzať a dohliadať na jeho priebeh. Absentuje však autonómia v povolaní pri samostatnom poskytovaní starostlivosti o tehotnú ženu s fyziologickou graviditou a návštevná služba v šestonedelí.
„Súčasťou spomínanej starostlivosti o ženu počas tehotenstva by bola o. i. návšteva v domácom prostredí, za účelom zistenia podmienok v sociálnom prostredí klienta, kde príde po pôrode, či je pripravená k pôrodu, či má základné vybavenie, ktoré bude potrebovať vo všeobecnosti a toto žiaden lekár nerobí. Ďalšia starostlivosť počas tehotenstva by prebiehala tiež v domácom prostredí budúcej mamičky. Jej obsahom by bola psychofyzická príprava žien na pôrod, poradenstvo týkajúce sa tehotenstva, cvičenia, ktoré pripravia budúcu mamičku na pôrod. Budúce mamičky by sa tiež učili správne dýchať, uvoľňovať a sťahovať svaly. Taktiež by sa pripravovali na dojčenie. Je dôležité zdôrazniť, že za poradňu by bol aj naďalej zodpovedný gynekológ,“ hovorí europoslankyňa Jana Žitňanská.
Podľa poslankyne EP, ktorá v minulosti presadzovala túto zmenu aj prostredníctvom novely zákona v NR SR, pôrodná asistentka by po pôrode navštívila mamičku do 24 hodín od návratu do domácnosti a následne raz do týždňa počas obdobia šestonedelia. Asistentka by jej bola nápomocná pri problémoch s dojčením, či sledovala jej zdravotný stav v období šestonedelia (prvá kontrola obvodným gynekológom resp. pôrodníkom je až 6 týždňov od pôrodu). V prípade vzniku vážnejších problémov by pôrodná asistentka odporúčala okamžité vyšetrenie u gynekológa. Po fyziologickom šestonedelí by išla mamička na kontrolu ku svojmu gynekológovi.
„Starostlivosť počas tehotenstva a v šestonedelí zo strany pôrodných asistentiek by nepochybne prispela k humanizácii a zvýšenej individuálnej starostlivosti zohľadňujúcej bio-psycho-sociálne potreby žien v prirodzenom sociálnom prostredí, k predchádzaniu a skracovaniu hospitalizácií, urýchleniu procesu uzdravovania, predchádzaniu popôrodných depresií a zvýšeniu kvality života. Cieľom tejto zmeny v kompetenciách sestier a pôrodných asistentiek nie je nahradenie gynekológov či pediatrov, ale po vzore z iných vyspelých krajín doplnenie zdravotnej starostlivosti pre tehotné ženy a ženy v šestonedelí a plné využitie zručností a skúseností pôrodných asistentiek,“ dodáva Jana Žitňanská.