EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament vytýčil svoju pozíciu pred rokovaniami s Radou EÚ o novej legislatíve, ktorá by mala oživením systému obchodovania s emisiami (ETS) znížiť emisie skleníkových plynov a zosúladiť tak klimatickú politiku Únie s cieľmi parížskej dohody. Poslanci presadzujú zníženie počtu uhlíkových kreditov (emisných povolení) o 2,2% každý rok a zdvojnásobenie kapacity trhovej stabilizačnej rezervy (MSR) na rok 2019, ktorá by mala absorbovať prebytok uhlíkových kvót na trhu.
„Dnešné hlasovanie predstavuje významný krok smerom k naplneniu našich ambicióznych klimatických cieľov,‟ uviedol spravodajca Ian Duncan (ECR, UK). „Parlament odhlasoval ambiciózne opatrenia na naplnenie našich záväzkov z parížskej dohody. Európskej rade sme vyslali jasnú správu, že to s bojom za zastavenie globálneho otepľovania myslíme vážne,‟ dodal.
Plénum podporilo mandát spravodajcu a tieňových spravodajcov EP na rokovania s maltským predsedníctvom o konečnom znení novej smernice pomerom hlasov 379 (za): 263 (proti): 57 (zdržalo sa hlasovania).
Rýchlejšie znižovanie počtu emisných povolení
Parlament za účelom zníženia uhlíkových emisií podporil návrh Európskej komisie zvýšiť takzvaný lineárny redukčný koeficient (LRF), teda každoročné zníženie obchodovaných uhlíkových kreditov, a to z aktuálnej úrovne 1,74% na 2,2% od roku 2021. Poslanci zároveň presadzujú, aby v prípade potreby bolo možné zvýšiť LRF až na úroveň 2,4%, avšak najskôr od roku 2024.
Parlament tiež požaduje zdvojnásobenie kapacity trhovej stabilizačnej rezervy (MSR), ktoré by z trhu malo odstrániť nadbytočné emisné povolenia. V momente aktivácie by MSR každoročne – počas prvých štyroch rokov – absorbovala až 24% nadbytočných kreditov. Poslanci zároveň k 1. januáru 2021 žiadajú odstrániť 800 miliónov emisných povolení z MSR.
Využitie prostriedkov z predaja kreditov na modernizáciu a transformáciu
Prostriedky získané dražbou emisných povolení by mali byť využité pri financovaní niekoľkých fondov. Modernizačný fond by mal pomáhať pri vylepšovaní energetických systémov v členských štátoch s nižšími príjmami. Inovačný fond by mal poskytovať finančnú podporu projektom zameraným na obnoviteľnú energiu, zachytávanie a ukladanie uhlíka a nízkouhlíkové inovácie.
Poslanci tiež navrhujú zriadenie fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý by využíval príjmy z predaja emisných povolení na podporu získavania nových zručností a presúvania pracovníkov postihnutých dekarbonizáciou ekonomiky.
Letecká a lodná doprava
Sektor leteckej dopravy by mal v porovnaní s obdobím 2014-2016 dostať podľa poslancov k dispozícii o 10% menej kreditov, aby bolo jeho úsilie o zníženie množstva emisií porovnateľné s ostatnými sektormi. Príjmy z predaja emisných povolení v leteckej doprave by mali byť využité na podporu klimatických opatrení v EÚ a v tretích krajinách.
Kým sa nevytvorí porovnateľný systém fungujúci v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), emisie oxidu uhličitého v prístavoch Únie a počas plavby do a z prístavov v Únii by mali byť súčasťou systému ETS, uvádza schválený text. Poslanci navrhujú zriadenie námorného klimatického fondu zameraného na kompenzáciu námorných emisií, zlepšenie energetickej účinnosti a uľahčenie investícií do inovatívnych technológií na zníženie emisií CO2 v sektore námornej dopravy.
Ďalší postup
Poslanci môžu na základe hlasovania začať rokovania s maltským predsedníctvom v Rade (ministrov) EÚ so zámerom dosiahnuť dohodu na novej legislatíve. Kompromisné znenie novej smernice, na ktorom sa musia zhodnúť obe zákonodarné inštitúcie EÚ, sa následne vráti na pôdu Parlamentu a Rady na konečné hlasovanie.
Súvislosti
Komisia predložila legislatívny návrh na realizáciu IV. fázy ETS dňa 15. júla 2015. Smernica by mala pomôcť dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 40% a zároveň ochrániť európsky priemysel pred rizikom úniku uhlíka, teda presunom časti znečisťovateľov do tretích krajín s voľnejšími emisnými limitmi, ktorí by svoje produkty následne dovážali na územie EÚ. Nová právna úprava by tiež mala podporiť inovácie a modernizáciu v európskych odvetviach priemyslu a energetiky v dekáde 2020-2030.
