EuropskeNoviny.sk
Výbor pre hospodárske veci zvolal rokovanie, na ktorom sa zúčasnil aj prezident Európskej centrálnej banky. Práve on bol jeho dôležitou súčasťou, pretože mal za úlohu vytýčiť stratégiu ECB na nasledujúce roky, ktorá sa tiež označuje ako menový dialóg.
Dôležitým bodom rokavania boli menové politiky Únie a ich smerovania. K hospodárskym politikám Únie však nepatria len menové veci, ale napríklad aj textilný priemysel, automobilový priemysel či stavebníctvo. Aj tieto sektory reagujú citlivo na globalizáciu. Väčšina poslancov EP verí, že zamestnancov týchto sektorov treba chrániť.
EÚ ma k dispozícii Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, aby pomáhal menej kvalifikovaným pracovníkom a ľuďom v ohrozených pracovných pozíciách s hľadaním nového pracovného miesta po zatvorení fabriky. Existujú aj štrukturálne fondy EÚ, ktoré pomáhajú ľuďom vo vidieckych oblastiach či rybárom a najmä chudobnejším regiónom, aby ľahšie dostihli zvyšok Únie.
Takéto kroky sa osvedčili, no Lambet Van Nistelrooij z poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) má niekoľko ďalších postrehov: „Je to zásadné, funguje to, ale možno to ešte zrýchliť a zjednodušiť. Aktuálne návrhy – medzi nimi aj moje – vyžadujú menej byrokracie, rýchlejšie využívanie fondov a priblíženie sa k ľuďom.“
Pre finančnú krízu v roku 2008 sa verejné investície v EÚ výrazne znížili. Vtedy sa Európa rozhodla zasiahnuť investíciami do pracovných miest a rastu. Poslanci EP teraz navrhujú zjednodušenie uvedených investícií v snahe o ich lepšiu dostupnosť.
