EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament schválil nové pravidlá, na základe ktorých budú členské štáty povinné informovať Európsku komisiu o svojich zámeroch rokovať s tretími krajinami o energetických dodávkach. Na legislatívnom texte, ktorý je prvým kúskom skladačky energetickej únie, sa ešte v decembri dohodli parlamentní vyjednávači so slovenským predsedníctvom v Rade (ministrov) EÚ.
„Táto legislatíva zabezpečí energetickú bezpečnosť členských štátov vytvorením efektívneho ex-ante mechanizmu, ktorý Európskej komisii umožní kontrolu návrhov dohôd o dodávkach plynu a ropy a overenie ich súčinnosti jednak s právom EÚ, ako aj s potrebami energetickej bezpečnosti,” uviedol spravodajca Zdzisław Krasnodebski (ECR, PL). Parlament legislatívne rozhodnutie schválil pomerom hlasov 542 (za): 87 (proti): 19 (zdržalo sa hlasovania).
„Klauzula vo finálnom texte umožňuje pri revízii tejto legislatívy rozšírenie overovacieho ex-ante mechanizmu aj na dohody o dodávkach elektrickej energie,” dodal spravodajca. Komisiu tiež požiadal, aby „bola konzistentná a konala s odhodlaním v súvislosti s jej rozhodnutiami o plynovode OPAL a kontroverzným projektom Nord Stream II.”
Povinnosti členských štátov
Nový legislatívny akt ustanovuje povinnosť členských štátov, ktoré vstupujú do rokovaní s treťou krajinou o úprave alebo uzavretí medzivládnej dohody v oblasti energetiky, písomne informovať o svojom zámere Európsku komisiu, a to ešte pred začiatkom rokovaní. V súčasnosti musia členské štáty sprístupniť energetické dohody Komisii až po ich podpísaní.
Nová právna úprava, na ktorej sa v decembri 2016 dohodli parlamentní vyjednávači so slovenským predsedníctvom v Rade (ministrov) EÚ, je prvým legislatívnym aktom v rámci budovania energetickej únie.
Pomoc Európskej komisie
Európska komisia môže na základe oznámenia poskytnúť členským štátom poradenstvo zamerané na zabezpečenie súladu konečnej dohody s legislatívou EÚ. Komisia tiež po konzultácii s členskými štátmi vypracuje nepovinné vzorové doložky a usmernenia, ktoré budú vnútroštátnym orgánom povereným rokovaniami slúžiť ako referenčný nástroj.
Komisia sa môže zúčastňovať rokovaní ako pozorovateľ za predpokladu, že ju o to požiada členský štát alebo to sama považuje za potrebné. Účasť exekutívy EÚ na rokovaniach však bude v oboch prípadoch podliehať písomnému schváleniu daného členského štátu.
Akékoľvek pochybnosti ohľadom zlučiteľnosti návrhu medzivládnej dohody s právom Únie bude musieť Komisia tlmočiť členskému štátu v priebehu piatich týždňov. Následne začne plynúť dvanásťtýždňová lehota, v rámci ktorej exekutíva EÚ poskytne členskému štátu podrobnejšie stanovisko o zlučiteľnosti návrhu dohody s právom Únie, a to najmä v oblasti pravidiel vnútorného trhu s energiou a hospodárskej súťaže.
Ak členský štát pri ratifikácii dohody nevezme stanovisko Komisie do úvahy, dôvody svojho rozhodnutia by mal exekutíve EÚ vysvetliť bezodkladne.
