EuropskeNoviny.sk
V roku 2016 sa v EÚ na internet pripojilo aspoň raz do týždňa 79% ľudí. Surfovanie na webe sa stalo neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Sú však ľudia okrem čítania správ a komentovania na sociálnych sieťach pripravení skutočne sa zapájať do politického diania? Voliť alebo inak komunikovať s politickými predstaviteľmi? A ako to všetko zabezpečiť proti hackerom? O príležitostiach a rizikách, ktoré so sebou prináša elektronická demokracia, bude diskutovať parlamentné plénum.
Tento rok sa konajú voľby vo viacerých krajinách EÚ, v súvislosti s nimi sa čoraz častejšie vynárajú obavy, či je možné zmanipulovať verejnú mienku i samotné výsledky volieb.
Holandská vláda v tejto súvislosti oznámila, že všetky hlasy odovzdané v dnešných všeobecných voľbách sa budú počítať manuálne. Do roku 2007 sa v Holandsku vo volebných miestnostiach používali hlasovacie zariadenia, no neskôr sa ukázalo, že ich možno zmanipulovať a odvtedy je elektronické hlasovanie v krajine zakázané.
Francúzsko v roku 2012 povolilo elektronické hlasovanie v parlamentných voľbách pre občanov žijúcich v zahraničí. Tento rok od toho upustilo kvôli obavám z cyber útokov. Francúzov čakajú parlamentné voľby konajú v júni.
Ďalším príkladom je Estónsko, kde sa elektronické hlasovanie uskutočnilo od roku 2005 už osemkrát. A to v komunálnych, parlamentných aj eurovoľbách. Doteraz sa neprišlo na žiadne hackerské útoky.
Správa EP o elektronickej demokracii
V správe, o ktorej sa bude rokovať a hlasovať, sa Parlament odvoláva práve na príklad tejto malej baltskej krajiny. Píše sa tu, že ak chceme úspešne rozšíriť elektronické hlasovanie v ďalších členských štátoch, musíme posúdiť, či vieme zaručiť skutočnú účasť celej populácie. Zdôrazňuje sa tu aj dôležitosť vysokorýchlostného pripojenia a bezpečnosť infraštruktúry pre elektronickú identitu.
Rozlišuje sa tu medzi tromi pojmami, ktoré sa nevyhnutne prelínajú:
elektronická verejná správa: ide o využívanie IKT v rámci postupov verejného sektora, najmä na elektronické poskytovanie informácií a služieb verejných orgánov jednotlivcom (napríklad zaplatenie pokuty za prekročenie rýchlosti),
elektronická správa vecí verejných: ide o využívanie IKT na budovanie komunikačných kanálov umožňujúcich zapojenie rôznych zainteresovaných strán, ktoré majú čo povedať k procesu tvorby politík (napríklad prostredníctvom elektronických verejných konzultácií o tom, či treba zmeniť konkrétne rýchlostné obmedzenie, alebo konzultácií o rozpočte samospráv),
elektronická demokracia: ide o využívanie IKT na vytváranie kanálov na konzultácie s verejnosťou a jej zapájanie (napríklad elektronický parlament, elektronické iniciatívy, elektronické hlasovanie, elektronické petície, elektronické konzultácie).
Príklady v EÚ
Od roku 2012 existuje v EÚ Európska iniciatíva občanov, ktorá bola ustanovená Lisabonskou zmluvou ako nový nástroj participatívnej demokracie. Občanom dáva možnosť, aby si vyžiadali vytvorenie legislatívy EÚ, ak sa im podarí vyzbierať aspoň milión podpisov. Doteraz sa túto podmienku podarilo splniť trom iniciatívam.
V Európskej únii máte okrem toho možnosť podať petície Európskemu parlamentu, kde nimi zaoberá výbor pre petície. Vaše požiadavky sa musia týkať fungovania Únie a môžete ich poslať cez špeciálne vytvorený webový portál.
Správa, ktorej autorom je španielsky sociálny demokrat Ramón Jáuregui Atondo bude predmetom plenárnej debaty.
