Európska komisia: Globalizácia sa musí stať udržateľnou a musí prinášať úžitok všetkým Európanom

Dokument má na základe objektívneho posúdenia výhod a nevýhod globalizácie slúžiť ako podklad na diskusiu o tom, ako môžu EÚ a jej členské štáty usmerňovať globalizáciu spôsobom, ktorým sa predvída budúcnosť a zlepšuje život Európanov.

Frans Timmermans, prvý podpredseda Európskej komisie, vyhlásil: „Globalizácia celkovo pôsobí na európske hospodárstvo pozitívne, naši občania to však tak nevnímajú, ak jej prínosy nie sú zdieľané spravodlivo a rovnomernejšie. Európa sa musí podieľať na prepísaní globálnych pravidiel tak, aby voľný obchod znamenal aj spravodlivý obchod. Globalizácia sa musí stať udržateľnou a musí prinášať úžitok všetkým Európanom. Zároveň je nutné, aby ľudia s pomocou našich politík získavali vzdelanie a zručnosti potrebné na to, aby držali krok s vývojom našich hospodárstiev. Lepšie prerozdelenie pomôže zaručiť sociálnu súdržnosť a solidaritu, ktoré sú podstatou Únie.“

Jyrki Katainen, podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť, uviedol: „Globalizácia predstavuje ohromujúcu silu prinášajúcu Európe i zvyšku sveta výhody aj mnohé výzvy. Aby sa zachovali výhody otvorenosti a zároveň prekonali s tým spojené nevýhody, musí Európa podporovať svetový poriadok založený na pravidlách, rozhodne konať proti nekalým praktikám a zvýšiť odolnosť našich spoločností a konkurencieschopnosť našich hospodárstiev v rýchlo sa meniacom prostredí.“

Diskusný dokument sa otvorene venuje tomu, čo globalizácia priniesla Európskej únii. Faktom je, že hoci globalizácia znamená pre EÚ veľký úžitok, priniesla aj mnohé výzvy. Globalizácia pomohla stovkám miliónov ľudí na celom svete vymaniť sa z chudoby a chudobnejším krajinám umožnila dobehnúť tie bohatšie. Vďaka svetovému obchodu sa podporil hospodársky rast EÚ – každá miliarda EUR dodatočného vývozu podporí 14 000 pracovných miest. Z lacnejšieho dovozu majú takisto prospech najmä chudobnejšie domácnosti. Tieto výhody však nie sú automatické a ani nie sú rovnomerne rozdelené medzi našich občanov. Európa je takisto pod tlakom toho, že iné krajiny nemajú rovnaké normy v oblastiach, ako je napríklad zamestnanosť či životné prostredie a bezpečnosť, čo znamená, že schopnosť európskych spoločností konkurovať zahraničným partnerom iba na základe ceny je obmedzená; s tým môže byť spojené zatváranie závodov, strata pracovných miest alebo tlak na zníženie miezd zamestnancov a zhoršenie ich pracovných podmienok.

Riešenie však nespočíva v protekcionizme ani v politikách nezasahovania. Dôkazy uvedené v diskusnom dokumente svedčia jasne o tom, že globalizácia môže byť prospešná, ak sú jej prínosy správne využité.  EÚ musí zabezpečiť lepšie rozdelenie prínosov globalizácie spoluprácou s členskými štátmi a regiónmi, medzinárodnými partnermi a inými zainteresovanými stranami. Spoločne by sme mali využiť príležitosť na usmernenie globalizácie v súlade s našimi vlastnými hodnotami a záujmami.

Diskusný dokument otvára dôležitú diskusiu o tom, ako môže EÚ čo najlepšie využiť globalizáciu a reagovať na príležitosti a výzvy s ňou spojené:

• Pokiaľ ide o medzinárodnú scénu, dokument sa zameriava na potrebu sformovať skutočne udržateľný svetový poriadok založený na spoločných pravidlách a spoločnom programe. EÚ vždy predstavovala silný a účinný „mnohostranný“ globálny súbor pravidiel a mala by ho naďalej rozvíjať tak, aby reagoval na nové výzvy a zabezpečil ich účinné presadzovanie. EÚ by napríklad mohla presadzovať nové pravidlá na vytvorenie väčšieho počtu rovnakých podmienok, ktoré by riešili škodlivé a nekalé správanie, ako sú daňové úniky, štátne dotácie alebo sociálny damping. Účinné nástroje na ochranu obchodu a medzinárodný investičný súd by takisto mohli pomôcť EÚ konať rozhodne proti krajinám alebo spoločnostiam, ktoré sa zapájajú do nekalých praktík.
• Na domácej scéne dokument navrhuje nástroje na ochranu a posilnenie postavenia občanov cez silnú sociálnu politiku a zabezpečenie potrebného celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy. Progresívne daňové politiky, investovanie do inovácií a silné politiky sociálneho zabezpečenia – to všetko by mohlo pomôcť prerozdeliť bohatstvo spravodlivejšie. Negatívne vplyvy môže zatiaľ pomôcť zmierniť využívanie štrukturálnych fondov EÚ na pomoc zraniteľným regiónom a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (pozri informačný prehľad o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii), ktoré môžu podporiť prepustených pracovníkov pri hľadaní si nového zamestnania.

Súvislosti

Približne tretina nášho národného dôchodku pochádza z obchodu zo zvyškom sveta. Spolu s rastom zámorských trhov rástol aj európsky vývoz, a tým aj počet lepšie platených pracovných miest. Krajiny, ktoré sa špecializujú na to, čo vedia najlepšie, môžu produkovať viac za menej peňazí, čím sa zvyšuje kúpna sila spotrebiteľov. Ľudia bez obmedzenia cestujú do rôznych krajín a tiež v nich pracujú, študujú a žijú. Komunikujú na webe, vymieňajú si nápady, kultúrne hodnoty a skúsenosti. Študenti majú cez internet prístup na kurzy popredných univerzít po celom svete. Medzinárodná hospodárska súťaž a vedecká spolupráca urýchlili inovácie. Vďaka globalizácii sa stovky miliónov ľudí vymanili z chudoby a chudobnejšie krajiny získali možnosť dobehnúť tie bohatšie.

S globalizáciou sú však spojené aj výzvy. Mnohí Európania sa obávajú, že globalizácia vedie k nerovnosti, strate pracovných miest, sociálnej nespravodlivosti či k znižovaniu noriem životného prostredia, zdravia alebo ochrany súkromia. Niekedy sa cítia ohrození, pokiaľ ide o ich identitu, tradície a spôsob života. Tieto obavy treba pomenovať a riešiť.

Využiť prínosy globalizácie, formovať svet k lepšiemu, presadzovať vysoké normy a hodnoty mimo Európy, chrániť našich občanov pred nekalými praktikami a zvýšiť odolnosť našich spoločností a konkurencieschopnosť našich hospodárstiev – to všetko sú kľúčové priority tejto Komisie.

Diskusný dokument o využití globalizácie nadväzuje na bielu knihu o budúcnosti Európy predloženú 1. marca, v ktorej sa uvádzajú hlavné výzvy a príležitosti pre Európu v nadchádzajúcom desaťročí. Biela kniha predstavuje začiatok procesu, v ktorom má 27 členských štátov rozhodnúť o budúcnosti svojej Únie. S cieľom podnietiť túto diskusiu Európska komisia spolu s Európskym parlamentom a členskými štátmi, ktoré o to prejavia záujem, zorganizuje sériu „diskusií o budúcnosti Európy“ v mestách a regiónoch Európy.

Na dokument o využití globalizácie bude nadväzovať séria diskusných dokumentov o:

• prehĺbení hospodárskej a menovej únie na základe správy piatich predsedov z júna 2015,
• budúcnosti európskej obrany,
• budúcnosti financií EÚ.