EuropskeNoviny.sk
Hlavným cieľom týchto iniciatív je pomáhať členským štátom prostredníctvom viacerých konkrétnych opatrení poskytovať všetkým mladým ľuďom kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, aby získali vedomosti a zručnosti potrebné na plnú účasť v spoločnosti, dokázali reagovať na nové príležitosti a výzvy, ktoré prinášajú napríklad globalizácia a technologické zmeny, a aby mohli prispôsobiť svoje vzdelávanie potrebám trhu práce.
Podpredseda Jyrki Katainen, zodpovedný za pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť, uviedol: „Ľudský kapitál je jedinou trvalou konkurenčnou výhodou Európy. Kvalitné vzdelávanie dostupné pre všetkých je nevyhnutné pre budúcnosť Európy a je hlavnou oporou otvorených a prosperujúcich spoločností. Zohráva kľúčovú úlohu pri pomoci mladým ľuďom úspešne čeliť životným výzvam. Dnešný balík opatrení sa zameriava na európsku mládež a modernizáciu vzdelávania, od vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, cez školské vzdelávanie až po vysokoškolské či odborné vzdelávanie, ako aj odbornú prípravu, čím kladie základ pre trvalé učenie sa počas celého života.“
Komisár EÚ pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics v tejto súvislosti povedal: „Dobré vzdelávanie kladie základ pre osobný rozvoj a aktívne občianstvo. Je východiskovým bodom pre úspešnú profesionálnu kariéru a najlepšou ochranou proti nezamestnanosti a chudobe. Na to, aby jednotlivci a spoločnosti mohli využívať tieto výhody, potrebujeme kvalitné vzdelávacie systémy v celej EÚ. Iniciatívy, ktoré boli vytýčené, a prebiehajúca podpora EÚ pomôžu členským štátom a poskytovateľom vzdelávania podniknúť potrebné kroky na zlepšenie príležitostí pre všetkých mladých ľudí v Európe pri budovaní spravodlivých a odolných spoločností.“
Mladí ľudia potrebujú široký súbor schopností, aby sa im dobre viedlo v živote, našli si pracovné miesta, ktoré ich napĺňajú, a stali sa angažovanými občanmi bez ohľadu na ich pôvod. Najlepší štart na dosiahnutie toho im poskytuje najmä vzdelávanie, potrebné sú však opatrenia na zlepšenie kvality a výkonnosti vzdelávacích systémov v Európe, aby dokázali udržať krok so spoločenskými zmenami a lepšie slúžili všetkým deťom a mladým ľuďom. Rozhodnutia v oblasti vzdelávania sa síce prijímajú na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ale EÚ podporuje členské štáty, pričom plne rešpektuje zásadu subsidiarity.
Pokiaľ ide o školy, dôkazy z členských štátov poukazujú na tieto tri oblasti, kde treba konať a kde podpora EÚ môže pomôcť pri riešení dôležitých výziev:
- zvýšenie kvality a inkluzívnosti škôl,
- podpora excelentných učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl,
- zlepšenie riadenia systémov školského vzdelávania.
Komisia navrhuje doplniť opatrenia prijaté členskými štátmi v týchto troch oblastiach podporovaním vzájomného učenia, rozšírením poznatkov o tom, čo úspešne funguje vo vzdelávaní, a poskytovaním pomoci pri vykonávaní národných reforiem tým členským štátom, ktoré o to prejavia záujem. Príklady takejto pomoci zahŕňajú podporu rozvoja schopností a medzikultúrneho vzdelávania prostredníctvom školských partnerstiev, mobility a e-twinningových projektov v rámci programu Erasmus+, posilnenie partnerského vzdelávania v oblasti kariér a podporu profesijného rozvoja učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl, ako aj zriadenie nového podporného mechanizmu s cieľom poskytnúť členským štátom oporu pri hľadaní pomoci s vypracúvaním a vykonávaním reforiem v oblasti vzdelávania.
Obnovená stratégia vysokoškolského vzdelávania vychádza z programu modernizácie z roku 2011. V oznámení, ktoré bolo prijaté, Komisia stanovuje svoje plány pre štyri kľúčové oblasti:
- zabezpečiť, aby absolventi opúšťali vysokoškolské vzdelávanie so súborom zručností, ktoré oni a moderné hospodárstvo potrebujú,
- budovať inkluzívne systémy vysokoškolského vzdelávania,
- zaistiť, aby zariadenia vysokoškolského vzdelávania prispievali k inováciám v ostatných oblastiach hospodárstva,
- podporovať zariadenia vysokoškolského vzdelávania a vlády v tom, aby čo najlepšie využívali dostupné ľudské a finančné zdroje.
Na to, aby mohlo vysokoškolské vzdelávanie prispievať k zvyšovaniu rastu a vytváraniu pracovných miest, treba prispôsobiť učebné osnovy súčasným a predpokladaným potrebám hospodárstva a spoločnosti. Budúci študenti potrebujú aktuálne, solídne informácie, aby sa mohli rozhodnúť, ktoré odbory si vyberú. Komisia preto súbežne predkladá návrh odporúčania Rady na sledovanie uplatnenia absolventov ako súčasť nového programu v oblasti zručností pre Európu, ktorý sa bude okrem vysokoškolských absolventov vzťahovať aj na absolventov programov odborného vzdelávania a prípravy. Tým sa povzbudia a podporia orgány členských štátov v ich úsilí zlepšiť kvalitu a dostupnosť informácií o tom, ako absolventi pokračujú vo svojej kariére alebo v ďalšom vzdelávaní po ukončení štúdia.
Komisia takisto navrhla rozpočet na nasledujúce tri roky a osobitný právny základ Európskeho zboru solidarity.
Súvislosti
Iniciatívy, ktoré boli predložené, sú v súlade so záväzkami prijatými v rámci iniciatívy Investícia do európskej mládeže zo 7. decembra 2016, najmä s víziou na zlepšenie a modernizáciu vzdelávania, v ktorej Komisia oznámila súbor opatrení s cieľom pomôcť členským štátom pri poskytovaní kvalitného vzdelávania pre všetkých mladých ľudí. Patrí sem rad opatrení na pomoc členským štátom a inštitúciám pri poskytovaní kvalitného vzdelávania pre všetkých mladých ľudí v súlade s prvou hlavnou zásadou Európskeho piliera sociálnych práv, ktorá stanovuje, že každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie.
Opatrenia sú aj v súlade s ambíciami stanovenými v Rímskej deklarácii z 25. marca 2017, v ktorej sa vedúci predstavitelia EÚ zaviazali k „Únii, v ktorej dostanú mladí ľudia najlepšie vzdelanie a najlepšiu odbornú prípravu, v ktorej môžu študovať a nájsť pracovné príležitosti na celom kontinente“, a v súlade s Diskusným dokumentom Komisie o využívaní globalizácie z 10. mája 2017, ako aj Diskusným dokumentom Komisie o sociálnom rozmere Európy z 26. apríla 2017, ktorý pripomína ústrednú úlohu vzdelávania a odbornej prípravy pri určovaní budúcnosti európskych hospodárstiev a spoločností.
Najnovšie výsledky Programu pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) poukazujú na nedostatky v rámci rozvoja schopností na školskom stupni vzdelávania. Školy by mohli zohrávať významnejšiu úlohu v presadzovaní sociálnej spravodlivosti, ako aj v zlepšovaní svojej reakcie na rýchle technologické a digitálne zmeny, ktoré majú veľký vplyv na naše hospodárstva a spoločnosti. Zariadenia vysokoškolského vzdelávania môžu okrem týchto úloh pomáhať oživiť hospodárstvo regiónov, v ktorých sa nachádzajú, a sú nesmierne dôležitou hybnou silou inovácie.
