EuropskeNoviny.sk
Minulý týždeň ste v Rozpočtovom výbore hovorili o financovaní Fondu pre azyl, migráciu a integráciu v budúcoročnom rozpočte. O čom konkrétne ste hovorili?
Zástupcovia Európskej Komisie nás informovali, že miera zabezpečenia odtlačkov prstov na hraniciach sa zvýšila.
Dobre vieme, že miera zabezpečenie odtlačov prstov od migrantov, ktorí prišli do EÚ cez Taliansko, či Grécko bola pred dvomi rokmi katastrofálne nízka. Požiadal som preto Komisiu, aby zlepšenie odoberania odtlačkov aj vyčíslili. Je to zlepšenie o 10, 20,…50 %? Aký je súčasný stav?Odpoveď som nedostal. Pritom je pre našu bezpečnosť kľúčové, aby sme identifikovali každého, kto do Európy vstúpi.
Viete, čo by sa naozaj stalo, keby všetky krajiny v EÚ povedali: zajtra si prerozdelíme všetkých 160 tisíc migrantov, na ktorých sa vzťahujú záväzné kvóty?
Po prvé sa to nedá splniť, lebo desiatky tisíc z nich nespĺňajú štatút utečenca a treba ich vrátiť tam, odkiaľ prišli.
Po druhé skúsenosti hovoria, že napríklad z Litvy ušlo až 75% osôb, ktorých Litva prijala v rámci prerozdelenia.
Opýtal som sa preto zástupcov Komisie: “Koľkí migranti ušli z krajín, ktoré ich v rámci prerozdelenia prijali?” Odpoveď som znova nedostal. Pritom aj od tejto odpovede závisí náš ďalší postup.
Ak by si krajiny skutočne prerozdelili utečencov podľa záväzných kvót a ak by sa väčšina z nich nechcela v týchto krajinách integrovať a ušli by do Nemecka, ako by to Komisia vyhodnotila?
Komisia by síce splnila svoj plán, ale problém by sme nevyriešili.
Komisia navrhuje pokuty za každého neprijatého migranta v rámci záväzných kvót. Ako vnímate takýto návrh?
Spôsobilo by to v Európe namiesto reálneho riešenia len ďalší nárast extrémizmu a populizmu.
Ľuďom, ktorí sú v ohrození života, musíme samozrejme pomôcť. Rovnako musíme pomôcť tým krajinám, ktoré zo svojho vlastného rozpočtu poskytujú utečencom strechu nad hlavou a potrebnú pomoc. Prečo to však chceme robiť cez pokuty? Vyvolávame zbytočné napätie a nepriateľstvo v čase, keď ako soľ potrebujeme jednotu a solidaritu. Ak na boj s migračnou krízou nepostačujú financie z rozpočtu EÚ, je lepšie riešenie, aby každá krajina solidárne prispela do spoločného balíka a tí, ktorí majú reálne náklady, môžu čerpať pomoc z tohto balíka.
Zo strany kolegov z frakcie Socialistov a demokratov nezaznel ani jeden hlas proti mojim úvahám, keď som odsúdil myšlienku pokút.
Od Komisie písomne žiadam potrebné čísla, informácie a štatistiky. Súčasný systém treba prehodnotiť. Potrebujeme riešenia, ktoré nebudú Európu rozdeľovať a ktoré budú fungovať.
Ako teda ďalej?
Aby to všetko nevyznievalo pesimisticky, treba povedať, že spoločný postup krajín EÚ prináša aj svoje ovocie. Podarilo sa znížiť počet migrantov prichádzajúcich cez Turecko. EÚ rokuje s krajinami severnej Afriky, aby sme znižovali počet migrantov, ktorí k nám prichádzajú z ich územia.
Európska únia už v budúcoročnom rozpočte podporí investície v Afrike tak, aby sme pomohli vytvoriť nové pracovné miesta priamo v Afrike a aby ľudia nemuseli odtiaľ utekať za prácou do Európy.
Dnes existujú dva veľké zdroje migrácie a na obzore je aj tretí – možno najväčší.
1, Utečenci, ktorí si zachraňujú holý život pred vojnou.
2, Migranti, ktorí odchádzajú z chudobných krajín za prácou a lepšími životnými podmienkami.
3, Ľudia najviac ohrození klimatickými zmenami.
Našou hlavnou úlohou je vyriešiť príčiny týchto problémov.
Mimoriadne dôležité je, že EÚ a ostatný svet (okrem Trumpových Spojených štátov) sa rozhodli plniť Parížsku klimatickú dohodu a ešte dôslednejšie bojovať proti klimatickým zmenám. Ak ochránime našu planétu pred zmenami klímy, stovky miliónov ľudí nebudú musieť utiecť zo svojho domova a hľadať záchranu v Európe…
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Vladimír Maňka.
