znecistenie ovzdusia
Ilustračné PHOTO: © European Union- EP.

Každý rok zomrie v Európe v dôsledku znečistenia ovzdušia 700 tisíc ľudí

Rada prijala rozhodnutie, ktorým sa v mene Európskej únie prijíma dodatok ku Göteborskému protokolu z roku 1999 s cieľom znížiť na celom svete emisie látok znečisťujúcich ovzdušie. EÚ je teraz pripravená na formálne prijatie tohto dodatku.

Týmto dodatkom sa posilňujú ustanovenia uvedené v pôvodnom znení protokolu a jeho prílohách s cieľom posilniť dlhodobú ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred znečisťovaním ovzdušia prechádzajúcim hranicami štátov.

„Každý rok zomrie v Európe v dôsledku znečistenia ovzdušia 700 tisíc ľudí. Zasahuje to nás všetkých bez ohľadu na hranice. Revíziou Göteborského protokolu sa emisie látok znečisťujúcich ovzdušie znížia, čím sa zlepší vzduch, ktorý dýchame každý deň. EÚ je vďaka našej novej ambicióznej smernici o národných emisných stropoch na dobrej ceste. Dnes s potešením vidím, že znovu potvrdzujeme naše medzinárodné záväzky,“ uviedol Siim Kiisler, minister životného prostredia Estónskej republiky.

V dodatku sa stanovujú prísnejšie národné záväzky týkajúce sa znižovania emisií, pokiaľ ide o štyri hlavné látky znečisťujúce ovzdušie: síru (hlavne oxid siričitý), oxidy dusíka, prchavé organické zlúčeniny iné ako metán a amoniak. Tieto emisné limity sú stanovené pre každú krajinu a jednotlivé znečisťujúce látky a budú sa uplatňovať od roku 2020.

Po prvýkrát sa zahrnula aj piata znečisťujúca látka – jemné tuhé častice. V revidovanom protokole sa aj pre túto látku zavádzajú jasné záväzky týkajúce sa znižovania emisií.

Dodatkom sa urobil krok vpred tým, že sa začlenil čierny uhlík ako zložka tuhých častíc. Tieto častice s krátkou životnosťou významne prispievajú ku globálnemu otepľovaniu z dôvodu ich schopnosti zachytávať teplo, ktorá je v porovnaní s touto schopnosťou v prípade oxidu uhlíka obrovská.

V revidovanom protokole sa okrem toho aktualizujú limitné hodnoty emisií (emisné normy) pre rôzne zdroje znečistenia ovzdušia: stacionárne (napr. podniky a spracovateľské závody) a mobilné (napr. vozidlá, necestné pojazdné stroje a poľnohospodárske a lesné traktory). Zavádzajú sa ním nové normy týkajúce sa obsahu nemetánových prchavých organických zlúčenín vo výrobkoch

Dodatkom sa tiež dopĺňa povinnosť strán podávať správy o emisiách látok znečisťujúcich ovzdušie, ako aj o pokroku dosiahnutom v oblasti technológií a výskumu.

Záväzky EÚ týkajúce sa znižovania emisií v EÚ a ich vykonávanie

Podľa revidovaného protokolu má EÚ znížiť svoje emisie do roku 2020 takto: oxid siričitý -59 %, oxidy dusíka -42 %, amoniak -6 %, prchavé organické zlúčeniny -28 % a jemné tuhé častice -22 %.

V súčasnosti sú hlavnými nástrojmi, ktoré používa EÚ na vykonanie Göteborského protokolu, smernica o národných emisných stropoch (NEC) a smernica o stredne veľkých spaľovacích zariadeniach.

Revidovaná smernica o NEC, prijatá v roku 2016, sa už zosúladila s dodatkom k protokolu tým, že sa do práva EÚ integrovali nové medzinárodné pravidlá a zosúladili záväzky týkajúce sa znižovania emisií pre každý členský štát od roku 2020 do roku 2029.

Viac..  Katarína Roth Neveďalová: Nepodporila som návrh na zníženie emisií z odvetvia budov

V revidovanej smernici o NEC stanovila EÚ ambicióznejšie zníženie od roku 2030. Ciele EÚ týkajúce sa znižovania emisií sú takéto: oxid siričitý -79 %, oxidy dusíka -63 %, amoniak -19 %, prchavé organické zlúčeniny -40 % a jemné tuhé častice -49 %.

Kontext a ďalšie kroky na úrovni EÚ

Komisia predložila návrh rozhodnutia Rady na prijatie dodatku ako súčasť „programu Čisté ovzdušie pre Európu“ 20. decembra 2013.

Rokovania na úrovni EÚ však boli odvtedy pozastavené, a to vzhľadom na revíziu smernice o NEC. Po prijatí smernice 8. decembra 2016 sa Rada dohodla na rozhodnutí 25. apríla 2017 a Európsky parlament udelil svoj súhlas počas plenárneho zasadnutia 5. júla 2017.

Dnešné rozhodnutie nadobúda účinnosť ihneď po jeho prijatí. EÚ teraz musí oficiálne uložiť listinu o prijatídodatku v Organizácii Spojených národov. Členské štáty tiež podnikajú potrebné kroky na získanie konečného schválenia od národných parlamentov s cieľom ratifikovať tento dodatok.

Dodatok nadobudne platnosť na 90. deň po jeho ratifikácii dvomi tretinami zmluvných strán.

Kontext – Göteborský protokol a Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (LRTAP)

Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (LRTAP) je hlavným medzinárodným rámcom na boj proti znečisťovaniu ovzdušia. Zmluvnými stranami dohovoru je 51 krajín, ktoré sú členmi Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN), vrátane všetkých členských štátov EÚ.

Počas uplynulých 30 rokov sa prostredníctvom ôsmich protokolov rozšíril rozsah pôsobnosti uvedeného dohovoru tak, aby zahŕňal prísnejšie predpisy týkajúce sa emisií látok znečisťujúcich ovzdušie, pričom ôsmy bol Göteborský protokol z roku 1999. EÚ schválila uvedený protokol v júni 2003.

V roku 2012, po zdĺhavých rokovaniach, ktoré začali v roku 2007, sa počas 30. zasadnutia dohovoru LRTAP dosiahla dohoda na zmene Göteborského protokolu. S výnimkou revidovanej prílohy I, ktorá nadobudla platnosť 5. júna 2013, si všetky ostatné zmenené ustanovenia vyžadovali predchádzajúce prijatie zmluvnými stranami.

O dac

Odporúčame pozrieť

Peter Pollák: 40% energie spotrebuje vykurovanie budov, toto číslo musíme znížiť

Na bezplatný odber spravodajstva z EÚ do vášho emailu sa môžete prihlásiť tu: PRIHLÁSENIE. Energetická …

Consent choices