Eurostat: Podnikateľský sektor je aj naďalej hlavným príjemcom výdavkov na výskum a vývoj

V roku 2016 vynaložili členské štáty EÚ na výskum a vývoj celkovo viac ako 300 miliárd EUR. Intenzita výskumu a vývoja, t. j. výdavky na výskum a vývoj (VaV) ako percento HDP, zostali minulý rok na úrovni 2,03 %. Pred desiatimi rokmi (v roku 2006) bola táto intenzita na úrovni 1,76 %.

V porovnaní s inými hospodárstvami bola intenzita výskumu a vývoja v EÚ oveľa nižšia ako v Južnej Kórei (4,23 % v roku 2015) a Japonsku (3,29 % v roku 2015) a Spojených štátoch (2,79 % v roku 2015). Dosahovala však približne rovnakú úroveň ako v Číne (2,07 % v roku 2015) a bola podstatne vyššia ako v Rusku (1,10 % v roku 2015) a Turecku (0,88 % v roku 2015). V snahe poskytnúť impulz konkurencieschopnosti EÚ je zvýšenie intenzity výskumu a vývoja do roku 2020 na 3 % HDP jedným z piatich hlavných cieľov stratégie Európa 2020.

Podnikateľský sektor je aj naďalej hlavným príjemcom výdavkov na výskum a vývoj (65 % z celkových výdavkov v roku 2016). 23 % sa využilo v oblasti vzdelávania, 12 % v oblasti verejnej správy a 1 % v súkromnom neziskovom sektore.

Tieto informácie týkajúce sa výskumu a vývoja v EÚ uverejňuje Eurostat, štatistický úrad EÚ. Výskum a vývoj predstavuje hlavnú hnaciu silu inovácie a výdavky a intenzita sú dva z kľúčových ukazovateľov, ktoré sa celosvetovo používajú na monitorovanie zdrojov viazaných na vedu a technológie.

Intenzita výskumu a vývoja nad 3 % vo Švédsku a v Rakúsku

Najvyššie intenzity výskumu a vývoja v roku 2016 boli zaznamenané vo Švédsku (3,25 %) a v Rakúsku (3,09 %). Za nimi tesne nasleduje Nemecko (2,94 %), Dánsko (2,87 %) a Fínsko (2,75 %). V Belgicku (2,49 %), Francúzsku (2,22 % v roku 2015), Holandsku (2,03 %) a Slovinsku (2,00 %) sa výdavky na výskum a vývoj pohybovali medzi 2,0 % až 2,5 % HDP. Výdavky nižšie ako 1 % HDP boli zaznamenané v týchto desiatich členských štátoch: Lotyšsko (0,44 %), Rumunsko (0,48 %), Cyprus (0,50 %), Malta (0,61 %), Litva (0,74 %), Bulharsko (0,78 %), Slovensko (0,79 %), Chorvátsko (0,84 %), Poľsko (0,97 %) a Grécko (0,99 %).

Za posledných desať rokov narástla intenzita výskumu a vývoja v 22 členských štátov, pričom najväčší nárast zaznamenali v Rakúsku (z 2,36 % v roku 2006 na 3,09 % v roku 2016; +0,73 percentuálneho bodu) a Belgicku (+0,68 percentuálneho bodu). Naopak, intenzita sa znížila v 6 členských štátoch a najviac vo Fínsku (z 3,34 % v roku 2006 na 2,75 % v roku 2016; -0,59 percentuálneho bodu) a Luxembursku (-0,43 percentuálneho bodu).

Najvyšší podiel výdavkov na VaV v podnikateľskom sektore bol v Slovinsku, Maďarsku a Bulharsku…

Hlavným sektorom, v ktorom sa v roku 2016 vykonával výskum a vývoj, je vo všetkých členských štátoch podnikateľský sektor s výnimkou Cypru, Lotyšska a Litvy (v ktorých dominoval sektor vzdelávania).

Najvyšší podiel výdavkov na výskum a vývoj v podnikateľskom sektore evidovali v Slovinsku (76 %), Maďarsku (74 %), Bulharsku (73 %), Írsku a Rakúsku (v oboch prípadoch 71 %), Belgicku a Švédsku (v oboch prípadoch 70 %), ako aj v Nemecku (68 %). Za posledných desať rokov sa podiel výdavkov na VaV v podnikateľskom sektore zvýšil v 20 členských štátoch, zatiaľ čo v 8 členských štátoch zaznamenali pokles.

… v sektore verejnej správy viedlo Rumunsko a v sektore vysokoškolského vzdelávania Litva a Portugalsko

V prípade sektora verejnej správy sa najvyšší podiel výdavkov zaznamenal v Rumunsku (33 %), Lotyšsku (32 %) a Luxembursku (30 %). V oblasti vysokoškolského vzdelávania sú na prvých miestach Litva a Portugalsko (po 45 %), Lotyšsko (44 %) a Cyprus (42 %).