Obchodné systémy EÚ majú pozitívny vplyv na hospodársky rozvoj a ľudské práva

Obchod je hnacím motorom rastu a prispieva k podpore ľudských a pracovných práv, dobrej správy vecí verejných a zásad trvalo udržateľného rozvoja.

Odkedy sa v roku 2014 začala uplatňovať reformované iniciatíva EÚ, tzv. systém všeobecných colných preferencií (VSP), vývoz do EÚ z krajín, ktoré využívajú výhody týchto znížených colných sadzieb, sa zvýšil takmer o štvrtinu na 63 miliárd EUR ročne. Najmenej rozvinuté krajiny profitovali najviac: ich vývoz do EÚ sa zvýšil takmer o 40 % a v roku 2016 dosiahol objem 23,5 mld. EUR.

Okrem hospodárskych výhod tohto systému správa poukazuje na pokrok dosiahnutý v súvislosti s otázkami, ako sú posilňovanie postavenia žien, obmedzovanie detskej a nútenej práce, mučenie, obchodovanie s drogami a zmena klímy. Z výsledkov monitorovania EÚ vyplýva mnoho pozitívnych zmien, ku ktorým prispela angažovanosť EÚ v súvislosti s týmto systémom. Medzi mnohé príklady patrí legislatíva Pakistanu proti vraždám zo cti v dôsledku znásilnenia alebo pripojenie sa Paraguaja k zoznamu krajín s najväčším odhodlaním chrániť ohrozené druhy na základe Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín. V správe sa však poukazuje aj na oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšie zlepšenia s cieľom splniť podmienky tohto systému. Zvýhodnené krajiny by napríklad mali implementovať príslušné právne predpisy a presadzovať ich.

Samostatný dokument, ktorý dopĺňa správu, obsahuje podrobný prehľad dosiahnutého pokroku, ako aj pretrvávajúcich nedostatkov konkrétne v krajinách, ktoré sa zúčastňujú na osobitnom stimulačnom opatrení pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných známom pod označením VSP+.

Zo správy takisto vyplýva väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do monitorovania systému: v rokoch 2016 a 2017 sa uskutočnilo 16 dialógov s občianskou spoločnosťou; na tom z nich, ktorý bol zameraný na vypracovanie tejto správy, sa zúčastnilo 20 mimovládnych organizácií.

Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčka Európskej komisie Federica Mogheriniová uviedla: „Ak je zabezpečená demokracia a základné slobody, naše hospodárstva sú silné, naše spoločnosti sú odolné, naša bezpečnosť je udržateľná a náš rozvoj spočíva na solídnejšom základe. Všeobecný systém preferencií dopĺňa politickú angažovanosť, ktorú Európska únia preukazuje voči svojim partnerom. Tým prispievame k posilneniu občianskej spoločnosti a nezávislých hlasov, ako aj k lepšej ochrane ľudských práv prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov prijímaných v partnerských krajinách. A s našimi partnermi budeme naďalej spolupracovať. Budeme investovať v oblasti ľudských práv, do práce občianskej spoločnosti a do otvorených spoločností, aby sme zabezpečili udržateľnú bezpečnosť pre všetkých.“

Komisárka pre obchod Cecilia Malmströmová doplnila: „Naše politiky ponúkajú štedrý prístup na trh EÚ a súčasne svedčia o silnej zaangažovanosti voči vnútroštátnym orgánom partnerských krajín. V súčasnosti sme svedkami pozitívnych zmien v mnohých častiach sveta, pričom sa posilňujú základné hodnoty obchodnej politiky EÚ, ako sú ľudské práva a trvalo udržateľný rozvoj. Existencia solídnejších vnútroštátnych inštitúcií a právnych predpisov prispieva k uplatňovaniu ťažiskových medzinárodných dohovorov. V súvislosti s niektorými krajinami stále ešte pretrváva vážne znepokojenie, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a trvalú udržateľnosť. V tejto oblasti sú naše systémy obchodných preferencií pre nás prostriedkom na vyvinutie tlaku a presadenie zmien, pričom naše spoločné úsilie musíme ešte zintenzívniť.“

Komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová dodala: „Medzinárodný rozmer politík zamestnanosti a sociálnych politík má strategický význam pre dosiahnutie udržateľného, inkluzívneho a zamestnanosť podporujúceho hospodárskeho rastu. Systém VSP je jedinečným nástrojom na zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok a dodržiavanie medzinárodných pracovných noriem. Je povzbudzujúce sledovať pozitívny vývoj a otvorene diskutovať o dôležitých otázkach pracovného práva, ako je odstránenie detskej práce. Keďže však naďalej pretrvávajú vážne problémy, musíme naše úsilie ešte viac vystupňovať. Sme odhodlaní presadzovať základné zásady a práva pri práci a naším cieľom je rast prospešný pre všetkých.“

V priebehu nasledujúcich dvoch rokov bude EÚ vo vzťahoch s každou z krajín zvýhodnených na základe VSP presadzovať nevyhnutné prioritné opatrenia a organizovať monitorovacie misie zamerané najmä na tie krajiny, v ktorých treba vzhľadom na závažnejšie nedostatky vynaložiť väčšie úsilie. EÚ bude aj naďalej podporovať úsilie Medzinárodnej organizácie práce zamerané na to, aby krajiny VSP+ zlepšili dodržiavanie záväzkov voči MOP v oblasti podávania správ a zavádzania reforiem. EÚ sa bude aj naďalej prostredníctvom trojročného projektu s rozpočtom 4,5 mil. EUR snažiť posilniť postavenie miestnych organizácií občianskej spoločnosti, aby mohli účinne prispievať k vykonávaniu medzinárodných dohovorov.

Súvislosti

Všeobecný systém preferencií (VSP) je hlavným nástrojom obchodu EÚ na podporu rozvojových krajín. Pozostáva z troch rôznych opatrení umožňujúcich zvýhodnený prístup na trh EÚ a navrhnutých tak, aby sa zohľadnili rozdielne potreby zvýhodnených krajín:

• štandardného systému všeobecných colných preferencií, ktorý znižuje dovozné clá EÚ pre približne 66 % všetkých kategórií výrobkov v 23 krajinách,
• VSP+, čiže osobitného stimulačného opatrenia pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných, ktoré odbúrava clá v prípade dvoch tretín výrobkov z desiatich ďalších zraniteľných krajín (Arménsko, Bolívia, Filipíny, Gruzínsko, Kapverdy, Kirgizsko, Mongolsko, Pakistan, Paraguaj a Srí Lanka), ktoré sa zaviazali vykonávať 27 medzinárodných dohovorov o ľudských a pracovných právach, ochrane životného prostredia a dobrej správe vecí verejných,
• systému „Všetko okrem zbraní“ (Everything But Arms – EBA), ktorý odstraňuje clá na takmer všetky výrobky zo 49 najmenej rozvinutých krajín.

Podľa súčasného nariadenia o VSP, ktoré sa uplatňuje od januára 2014, Európska komisia predkladá každé dva roky Európskemu parlamentu a Rade správu o účinkoch systému VSP. Súčasne so správou Komisia predkladá pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý sa zameriava na krajiny zvýhodnené na základe VSP+. V tomto dokumente sa poukazuje na legislatívny vývoj a zmeny v praxi špecificky v týchto krajinách so zameraním na uplatňovanie 27 medzinárodných dohovorov, k dodržiavaniu ktorých sa zaviazali. Monitorovanie EÚ sa vykonáva formou pozorovacích misií v zvýhodnených krajinách, dialógov s nimi, ale aj písomných dotazníkov.