EuropskeNoviny.sk
Informačná kancelária EP na Slovensku zorganizovala v pondelok 12. marca v priestoroch Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave diskusiu s názvom „Pôsobenie žien v médiách“. Venovaná bola Medzinárodnému dňu žien.
Na podujatí vystúpili tri známe novinárky. Zuzana Petková – redaktorka týždenníka Trend, Oľga Baková – redaktorka RTVS a Veronika Homolová Tóthová novinárka (TV JOJ) a spisovateľka. Približne 120 študentom, prevažne z fakulty žurnalistiky, porozprávali o svojej práci, ale aj o pocitoch, ktoré v nich po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka pretrvávajú.
Debatu otvoril dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda položartom: „Dá sa povedať, že žurnalisti a právnici majú jednu vec spoločnú – ľudia nás nemajú až tak radi.“ Pokračoval, že nesúhlasí s „démonizovaním“ novinárov bez ohľadu na to, ako príjemné je to pre ľudí, ktorí by mali na kladené otázky reagovať. Pripomenul, že akademická pôda je apolitická, preto sa aj diskutujúci vyhli hodnoteniu súčasnej politickej situácie v krajine.
Hneď v úvode si všetci prítomní uctili pamiatku zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovovej minútou ticha. Následne odpovedali prítomné novinárky na otázku, či osobne poznali novinára Jána Kuciaka a ako prijali správu o jeho tragickej smrti. Redaktorka týždenníka Trend Zuzana Petková sa vyjadrila, že s ním dlhodobo spolupracovala na rôznych témach. „Dozvedela som sa tú správu ráno, keď som prišla do redakcie. Nechcela som tomu veriť. Keď som prijala tú myšlienku ovládla ma zlosť, strach, absolútne nepochopenie,“ opísala svoje pocity. Zuzana Petková spoznala Jána Kuciaka ešte ako študenta. „Janko nás ohúril prácou s dátami a otvorenými zdrojmi,“ povedala. „Sú to už 2 týždne, ale doteraz sa budím s tým, že sa musím prekonať a ísť do práce,“ dodala.
„Ja som Jána Kuciaka nepoznala osobne, ale poznala som časť jeho práce,“ uviedla Oľga Baková z RTVS. Pokračovala, že si jeho prácu mimoriadne váži. „Osobne by som ju nevedela robiť,“ priznala. „Bol to pre nás šok,“ povedala na margo správy o úmrtí novinára Veronika Tóthová Homolová, ktorá má tiež skúsenosti s investigatívou.
Keď sa povie pojem investigatívna žurnalistika, mnohým z nás napadne, či novinári aj pod vplyvom nedávnych udalostí nemajú strach o svoj život. Veronika Tóthová Homolová sa vyjadrila, že má väčší strach z toho, že niekto ublíži ľuďom, ktorých má rada. Svoju prácu by však nemenila. „Žurnalistika je misia, musíte veriť, že to vždy bude mať zmysel, aj keby ste boli posledný na svete,“ odkázala. Oľga Baková, ktorá sa v rámci svojej práce venuje zahraničnému spravodajstvu, chodí aj do konfliktných zón ako je napríklad Donbas. Vyjadrila sa, že žiadnu inú prácu by aj napriek istým rizikám robiť nechcela. Zuzana Petková uviedla, že po smrti Jána Kuciaka sa podľa jej názoru novinári zomkli. Príkladom spolupráce je vytvorenie medzinárodného investigatívneho tímu. „Smrť Jána Kuciaka môže mať, paradoxne, pozitívny, aj keď neželaný dopad na slovenskú žurnalistiku,“ dodala.
Keďže bola ústrednou témou diskusie úloha žien v médiách, novinárky hovorili o svojich skúsenostiach počas práce v médiách. „Mám pocit, že keď sa bavíme s respondentom, menej si dovolí k žene ako k mužovi,“ myslí si Zuzana Petková. Novinárky sa tiež dotkli problematiky financovania investigatívnej žurnalistiky na Slovensku. Najväčší problém vidia v nedostatku finančných prostriedkov pre investigatívu. Investigatívny novinár totiž pracuje na jednej téme niekoľko mesiacov a pre vydavateľa je „drahý“. Ďalším problémom sú žaloby, ktorým musia redakcie v spojitosti s investigatívnou prácou novinára čeliť.
Študentov žurnalistiky tiež zaujímalo, ako sa môžu zapojiť do práce v médiách. Všetky diskutujúce sa zhodli, že najlepšou cestou je osloviť vybranú redakciu s požiadavkou na stáž.
