Europoslanci reagujú na krízu v Sýrii

Sedem rokov bojov v Sýrii si vyžiadalo obrovskú daň na populácii a krajina čelí najväčšej humanitárnej kríze na svete od II. svetovej vojny. Úvodom plenárneho zasadnutia 16. apríla v Štrasburgu, prezident Tajani dôrazne odsúdil použitie chemických zbraní pri nedávnom útoku, ktorý má na svedomí sýrsky vládny režim. „Parlament sa musí vyjadriť jasne a dôrazne, že použitie chemických zbraní je neprípustné a predstavuje červenú čiaru, ktorú krajina nemôže beztrestne prekročiť,“ vyhlásil.

Používanie chemických zbraní odsúdili aj vedúci predstavitelia politických strán. Viacerí z nich vyjadrili podporu cieleným útokom, ktoré uskutočnili Francúzsko, Spojené štáty a Spojené kráľovstvo na chemických zariadeniach v Sýrii. Niektorí ale kritizovali tieto krajiny za to, že konali bez medzinárodného mandátu.

Vysoká predstaviteľka EÚ Federica Mogherini zdôraznila, že „v tejto vojne neexistuje vojenské riešenie,“ a vyzvala Parlament na to, aby využil všetok svoj politický kapitál k tomu, aby dostal všetky zúčastnené strany v konflikte naspäť k rokovacím stolom.

V uznesení z 15. marca 2018 poslanci odsúdili neutíchajúce vojenské útoky v Sýrii. Tiež obvinili Assada a jeho spojencov Rusko a Irán z ohavných zločinov a vyzvali na „obnovenú medzinárodnú spoluprácu s cieľom dosiahnuť mierové a trvalo udržateľné riešenie konfliktu.“

Ako EÚ reaguje na krízu v Sýrii

V Sýrii momentálne potrebuje humanitárnu pomoc viac ako 13 miliónov ľudí, pričom asi 5,6 milióna občanov už krajinu opustilo. Jedna z troch škôl v Sýrii bola poškodená, alebo zničená, 35% domácností v Sýrii nemá bezpečný zdroj vody.

EÚ tu aj naďalej zostáva najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci. Od vypuknutia konfliktu v roku 2011 EÚ poskytla Sýrii viac ako 10,6 miliárd eur. Únia tiež poskytuje značnú pomoc susedným krajinám ako sú napríklad Turecko, Libanon, či Jordánsko, ktoré poskytli utečencom útočisko.

Spoločne s OSN bude v dňoch 24. – 25. mája EÚ spolu predsedať na bruselskej konferencii o budúcnosti Sýrie.

Parlament však naďalej žiada ukončenie vojenského konfliktu na základe rezolúcie 2254 Bezpečnostnej rady OSN.