EuropskeNoviny.sk
Väčšina poslancov v utorok privítala návrh EK na zvýšenie príspevkov členských štátov do rozpočtu Únie na úroveň 1,11% hrubého národného dôchodku (HND) a zavedenie nových zdrojov príjmov EÚ.
„Komisia vo svojej prezentácii vyzdvihla dôležitosť politického rozpočtu a princípu európskej pridanej hodnoty. Zdôraznený bol význam vlastných zdrojov [financovania EÚ], teda kľúčového bodu v uzneseniach EP. Viac financií pre program Erasmus+, na výskum, pre malé a stredné podniky a politiku v oblasti klimatických zmien sú pozitívami [návrhu EK]. Chceli sme však rozpočet na úrovni 1,3% HND. Vzhľadom na navrhované zníženie rozpočtu pre poľnohospodárstvo a politiku súdržnosti budeme zo všetkých síl brániť našu pozíciu [zachovania ich financovania na súčasnej úrovni],” vyhlásil predseda EP Antonio Tajani.
Návrh financovania aktivít Únie v rokoch 2021-2027 z dielne Európskej komisie označila väčšina poslancov, ktorí sa zúčastnili rozpravy, za krok správnym smerom. Mnohí rečníci ocenili viac zdrojov pre nové priority – medzi ktoré patrí výskum, ochrana vonkajších hraníc Únie, migrácia, podpora mladých ľudí, obrana a bezpečnosť EÚ – a privítali prepojenie poskytnutia financií s rešpektovaním princípov právneho štátu. Zároveň však poukázali na nedostatok ambícii predloženého textu, minimálne v porovnaní s požiadavkami EP.
Veľká väčšina poslancov tiež ocenila zámer zaviesť nové vlastné zdroje financovania EÚ, ktoré by mali vychádzať z nového systému spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb, zo systému obchodovania s emisiami a zo systému príspevkov odvíjajúcich sa od množstva nerecyklovaného odpadu z plastových obalov v každom členskom štáte. Vlastné zdroje financovania Únie by mali znížiť príspevky členských štátov vypočítavané na základe HND.
Návrhy na zníženie rozpočtu pre politiku regionálneho rozvoja a Spoločnú poľnohospodársku politiku bude nevyhnutné prediskutovať s poberateľmi dotácií, uviedli poslanci. Zároveň však odmietli obetovať európske regióny a poľnohospodárov.
Podľa časti poslancov je však návrh rozpočtu nedostatočne ambiciózny, chýba mu vízia a neprináša odvážne opatrenia zamerané na boj proti narastajúcim sociálnym rozdielom či klimatickým zmenám. Naopak, iní rečníci požadovali viac rozpočtových škrtov, nie posilnenie dlhodobého rozpočtu Únie, a odmietli podľa nich politický tlak zo strany EÚ na národné vlády vo forme migračnej politiky alebo navrhovanej podmienenosti čerpania prostriedkov EÚ dodržiavaním princípov právneho štátu.
Poslanci tiež opätovne zdôraznili, že dlhodobý rozpočet EÚ a návrhy v oblasti vlastných zdrojov financovania Únie, ako aj reformy politík EÚ v oblasti poľnohospodárstva, regionálneho rozvoja či výskumu, považuje Európsky parlament za jeden celok, a tak k nemu bude počas rokovaní s Radou (ministrov) EÚ aj pristupovať.
Súvislosti a ďalší postup
Európsky parlament predstavil svoje stanovisko k financovaniu aktivít Únie po roku 2020 v dvoch uzneseniach prijatých dňa 14. marca. Prvé sa týkalo budúceho Viacročného finančného rámca (VFR) EÚ, druhé reformy systému vlastných zdrojov Únie.
Parlament sa k dnešným návrhom Komisie vyjadrí aj prostredníctvom nového uznesenia, o ktorého znení budú poslanci hlasovať koncom mája.
Po predložení návrhov Európskej komisie sa čaká na stanovisko Rady (ministrov) EÚ. Schválenie konečnej verzie dlhodobého rozpočtu EÚ podlieha súhlasu Európskeho parlamentu. Poslanci požadujú bezodkladné začatie rozhovorov EP, EK a Rady o budúcom VFR a o vlastných zdrojoch Únie s cieľom dosiahnuť dohodu pred voľbami do EP v roku 2019.
