Komisia prijala nový rámec politiky, ktorej cieľom je zvýšiť finančné prostriedky na humanitárnu pomoc určenú na vzdelávanie v núdzových a krízových situáciách. Od roku 2019 tak budú predstavovať 10 % celkového rozpočtu, ktorý vynakladá na humanitárnu pomoc.
Táto politika má zároveň pomôcť prinavrátiť deti, ktoré sa ocitli uprostred humanitárnej krízy, naspäť do školy už do troch mesiacov.
„Humanitárnych kríz vypuká po celom svete čoraz viac a miliónom detí tak hrozí, že budú vyrastať bez prístupu k vzdelaniu. Je našou zodpovednosťou konať, aby sme zabránili tomu, že z nich vyrastú tzv. stratené generácie. Vďaka našej novej politike budeme môcť týmto deťom pomôcť lepšie a rýchlejšie ako predtým, a to aj v najťažších situáciách. Aby sme to dokázali, zintenzívnime spoluprácu s ostatnými darcami a partnermi a lepšie prepojíme našu krátkodobú a dlhodobú pomoc. EÚ momentálne stojí v popredí celosvetového úsilia prinavrátiť deti naspäť do škôl. Tento rok vynakladáme na vzdelávanie v núdzových situáciách 8 % nášho rozpočtu na humanitárnu pomoc, osemkrát viac ako v roku 2015. Chceme, aby to v roku 2019 bolo 10 %“, uviedol Christos Stylianides, komisár pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie, vo svojom prejave v Bruseli pri príležitosti zverejnenia oznámenia EÚ o vzdelávaní v núdzových situáciách a dlhotrvajúcich krízach.
Nový rámec politiky sa zameriava na štyri hlavné priority: dosiahnuť, aby sa viac detí a mládeže dostalo k vzdelávaniu, poskytovať kvalitné vzdelanie a odbornú prípravu, zaistiť ochranu vzdelávania pred útokmi a zaviesť pohotové a inovatívne riešenia v oblasti vzdelávania.
Rozhodnutie je významným krokom pri plnení záväzku Junckerovej Komisie, ktorá sa podujala pomôcť miliónom detí, ktorým konflikty, nútené vysídlenie, násilie, zmeny klímy a prírodné katastrofy znemožnili prístup k vzdelávaniu. Doteraz najväčším programom EÚ v oblasti vzdelávania v núdzových situáciách je program podmienečného prevodu hotovosti na vzdelávanie s rozpočtom 84 miliónov EUR, vďaka ktorému môže v Turecku 290 000 utečencov v detskom veku navštevovať školu.
Súvislosti
Miliónom detí po celom svete bráni v prístupe k vzdelávaniu konflikt, nútené vysídlenie, násilie, zmena klímy či prírodná katastrofa. Sýria, Irak, Jemen, okupované palestínske územia, Afganistan, Južný Sudán a Konžská demokratická republika sú len niekoľkými z približne 35 krajín postihnutých krízou, v ktorých muselo takmer 75 miliónov školopovinných detí prerušiť školskú dochádzku. Spomedzi utečencov navštevuje základnú školu len niečo viac ako polovica detí v zodpovedajúcom veku, pričom strednú školu navštevuje menej ako štvrtina príslušnej vekovej skupiny a vysokú školu sotva jedno percento.
EÚ vyvíja z celosvetového hľadiska najväčšie úsilie, pokiaľ ide o zabezpečenie vzdelávania v núdzových situáciách, keďže na vzdelávanie sa z humanitárnej pomoci globálne vyčleňujú v priemere menej ako 3 %. Komisia finančné prostriedky na tento účel sústavne navyšuje. Napríklad v roku 2012 financovala zo svojho rozpočtu na humanitárnu pomoc projekty len v šiestich krajinách, v súčasnosti však už také projekty financuje spolu v 52 krajinách po celom svete. Od roku 2016 pomohlo týchto približne 265 miliónov EUR spolu viac ako 5,5 miliónu dievčat a chlapcov.
V súvislosti so sýrskou krízou EÚ nadôvažok od roku 2011 vyčlenila viac ako 1,5 miliardy EUR, a to prostredníctvom rôznych nástrojov a mechanizmov EÚ (patrí k nim nástroj európskeho susedstva, humanitárna pomoc, nástroj na podporu stability a mieru, ako aj Regionálny trustový fond EÚ zriadený v reakcii na krízu v Sýrii, ktorý zabezpečuje príležitosti na vzdelávanie aj v hostiteľských krajinách pod tlakom ako Libanon a Jordánsko, a nástroj EÚ pre utečencov v Turecku). Program ERASMUS+ naďalej ponúka sýrskym študentom študijné pobyty v zahraničí a sýrskym univerzitám pomáha s budovaním kapacít a modernizáciou učebných osnov.
Na základe návrhu EÚ lepšie prepojí nástroje a prostriedky, ktoré má k dispozícii v rámci humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce. Využije pri tom doterajšie hodnotné výsledky, ktoré rozvojová pomoc EÚ dosiahla pri zabezpečovaní vzdelávacích projektov v nestabilných a krízou postihnutých krajinách a regiónoch sveta, a to aj prostredníctvom viacstranného financovania globálnych iniciatív, napríklad globálneho partnerstva v oblasti vzdelávania a fondu Vzdelávanie nepočká.