Europoslanci žiadajú posilnenie kybernetickej obrany a užšiu spoluprácu s NATO

Vyplýva to z dvojice nelegislatívnych uznesení, ktoré prijal Európsky parlament.

Spoločné posilnenie kybernetickej obrany

Uznesenie o kybernetickej obrane Únie, ktoré poslanci schválili pomerom hlasov 476 (za): 151 (proti): 36 (zdržalo sa hlasovania), pripomína, že Rusko, Čína, Severná Kórea, ale aj neštátne subjekty sa v minulosti podieľali na kybernetických útokoch na kritickú infraštruktúru EÚ, na kybernetickej špionáži, masovom sledovaní občanov Únie, dezinformačných kampaniach a obmedzovaní prístupu na internet (napr. prostredníctvom malvéru WannaCry či NonPetya). 

Príčinou súčasnej kybernetickej zraniteľnosti je podľa poslancov predovšetkým roztrieštenosť európskych obranných stratégií a kapacít. Parlament preto vyzval členské štáty, aby posilnili spôsobilosti svojich ozbrojených síl v oblasti kybernetickej obrany a zintenzívnili vzájomnú spoluprácu na úrovni EÚ, ako aj so Severoatlantickou alianciou a s ďalšími partnermi. Súčasťou týchto snáh by mali byť spoločné kybernetické cvičenia, odborná príprava a výmenné pobyty mladých dôstojníkov, rozšírenie radov expertov na počítačovú forenznú analýzu a posilnenie odborných kapacít v oblasti kybernetickej obrany pri misiách a operáciách EÚ.

Poslanci privítali dva kybernetické projekty, ktoré majú byť spustené v rámci Stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO): platformu na výmenu informácií o kybernetických hrozbách a reakcii na incidenty a tímy rýchlej kybernetickej reakcie. Vyzvali tiež na vytvorenie európskeho tímu rýchlej kybernetickej reakcie, ktorého úlohou by malo byť koordinovanie, detekcia a boj proti kolektívnym kybernetickým hrozbám. 

Užšia spolupráca EÚ a NATO

V samostatnom uznesení o vzťahoch Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ktoré plénum schválilo pomerom hlasov 411 (za): 182 (proti): 57 (zdržalo sa hlasovania), poslanci zdôraznili, že ani jedna z organizácií nedisponuje dostatočnou škálou nástrojov na zvládanie nových bezpečnostných hrozieb, ktoré sú čoraz viac hybridné a menej konvenčné.

Parlament preto požaduje zintenzívnenie spolupráce EÚ a NATO v oblasti kybernetickej obrany, strategickej komunikácie a boja proti terorizmu a neregulárnej migrácii, ako aj rozvíjanie spoločného situačného povedomia hybridných hrozieb, posilnenie výmeny utajovaných informácií a odstraňovanie prekážok rýchleho pohybu vojenského personálu a techniky v rámci Únie.

Text uznesenia tiež víta zvýšenú prítomnosť NATO na jeho východnej hranici, konkrétne v Estónsku, Lotyšsku, Litve a v Poľsku. Konštatuje tiež, že spoluprácu EÚ a NATO na východnej hranici treba ešte posilniť s cieľom predchádzať a zabrániť hybridnému a tradičnému prenikaniu Ruska do týchto krajín. 

Vyhlásenia spravodajcov 

Spravodajca uznesenia o kybernetickej bezpečnosti Urmas Paet (ALDE, EE) uviedol: „Úspešný kybernetický útok môže zmeniť jadrovú elektráreň na jadrovú bombu alebo spôsobiť chaos v nemocnici a ohroziť životy pacientov. Aby sme sa voči takýmto hrozbám dokázali brániť, potrebujeme posilniť spôsobilosti v oblasti kybernetickej obrany zintenzívnením spolupráce medzi členskými štátmi, EÚ a NATO.‟

Spravodajca uznesenia o vzťahoch EÚ-NATO Ioan Mircea Paşcu (S&D, RO) uviedol: „Od anexie Krymu v roku 2014 sa tempo a miera spolupráce EÚ a NATO zintenzívnili – dnes ide o nie menej ako 74 spoločných činností. Monitorovanie hybridných hrozieb, odrážanie kybernetických útokov, zvyšovanie odolnosti, boj proti terorizmu, zlepšovanie spolupráce v rámci misií a operácií a vojenská mobilita predstavujú konkrétne oblasti ďalšej spolupráce.‟