Kissova
Jana Kiššová, podpredsedníčka SaS. PHOTO: archív SaS.

Jana Kiššová: Jasličky a detičky, toto ste si od našej odbornej vlády fakt nezaslúžili

V roku 2016 bol v parlamente schválený takzvaný jasličkový zákon z dielne ministra práce Jána Richtera. Nezmyselný, nič neriešiaci ale zato likvidačný. A to aj napriek mnohým upozorneniam zo všetkých strán na jeho negatívne dopady. Protestovali mnohé organizácie, samotní prevádzkovatelia jaslí, ľudia podpisovali petíciu a my, opoziční poslanci, sme pre mnohé diskriminácie v ňom dávali dokonca podnet na Ústavný súd. Schválený zákon vrátil parlamentu aj prezident.

Koaliční poslanci nikoho nepočúvali, tvrdohlavo zákon schválili, prelomili veto prezidenta a návrh prijali v pôvodnom znení.

Novela skomplikovala život všetkým. Prevádzkovateľom, rodičom, deťom. Nepomohla nikomu. Táto nezmyselne prísna regulácia si vyžadovala od prevádzkovateľov dodatočné náklady, najmä na stavebné úpravy jaslí a opätovné získanie nových povolení od hygieny, stavebného či ďalších úradov, vybavovačky na niekoľko rokov a vyžiadala si stovky až tisíce eur. Stovky eur si pýtali za svoje služby odborníci, ktorí vydávajú potvrdenia o splnení normy hlučnosti, meranie svetelnosti, rozbor vody a podobne. Všetky tieto potvrdenia prevádzkovateľ už raz predložil, no pre zmenu týchto pravidiel ich musel predložiť, a samozrejme zaplatiť, znova. Okrem toho sa zaviedli nové administratívne povinnosti, či už viesť výkaz majetku alebo rôzne štatistiky. Registrované zariadenia sa museli registrovať opäť, tentokrát na župách.

Výsledok tohto babráctva už poznáme – rapídny pokles počtu registrovaných jaslí a vážna hrozba, že ich bude nedostatok. Pár týždňov pred účinnosťou novely ich bolo napríklad v Bratislavskom samosprávnom kraji z celkového počtu približne 400 registrovaných len 13. Naopak, prudko stúpol počet opatrovateliek na inzerát. Celý tento „odborný“ legislatívny skvost viedol presne k opačnému cieľu. Mnohé prevádzky pozatvárali a zopár majetnejších a vytrvalých svoje prevádzky prebudovali a mnohopočetné potvrdenia si vybehali. No hádajte, kto im tie dodatočné náklady zaplatí? No predsa rodičia detí, ktorí tam budú nútení dať svoje ratolesti, pretože štátnych zariadení je nedostatok. A to, že nehovoríme o drobných, o tom by zariadenia vedeli rozprávať. Len vybudovanie bezbariérového prístupu stálo jedny jasle približne 13 tisíc eur. Takže suma sumárum – štátnych jaslí je nedostatok, väčšina súkromných zanikla a tie, čo sa nanovo zaregistrovali, budú musieť zdražieť.

Príbeh „pomoci jasliam“ týmto ale neskončil.

Po obrovskom tlaku, skôr ako bol zákon účinný, prišla z obavy z tohto paškvilu tretia novela. Navrhovatelia urobili drobné technické zmeny, ale podstata ostala rovnaká – ostal tu diskriminačný zákon pre rodičov, ktorí si hľadajú prácu alebo sú na materskej. Ostal diskriminačný pre deti, ktoré nebudú prijaté do jaslí ani detskej skupiny, ak je rodič dieťaťa na materskej. Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia nedostanú šancu na lepší štart do života, deťom, ktorým zle vychádzajú roky, nebude zabezpečený plynulý prechod do škôlky a na pár mesiacov si budú musieť zvykať v iných zariadeniach. A aby to bolo kompletné – ceny mali, či už existujúcich prevádzok alebo tých nových, rásť.

Viac..  Martin Hojsík: Utrpenie pána Šipoša a jeho rodiny stále nekončí

Ďalším problémom bola nová podmienka registrácie na župe. Zmätočná, nejasná, s nejasnými pravidlami. Župy od prevádzkovateľov žiadali veci, o ktorých sa minister Richter vyjadroval, že nie sú potrebné. Právna istota po slovensky. A fakt, že predkladatelia posunuli aj účinnosť, problém nevyriešil. Len odsunul. Existujúce zariadenia sa stále nedokázali prispôsobiť. 

Pred pár dňami, v relatívne krátkej dobe, sme opäť hlasovali o ďalších zmenách k tejto, horúcou ihlou a šlendriansky šitej legislatívnej zmene. Už štvrtýkrát. Tentokrát to po ministrovi Richterovi opravovali poslankyne Smeru a SNS. Kde boli, keď sa tá novela prijímala? Prečo nepočúvali, nečítali, nevnímali?

Hovorí sa síce, že radšej neskôr ako nikdy. No v tomto prípade „neskôr“ spôsobilo mnohým nenávratné škody. Kto zaplatí zariadeniam, ktoré si vybudovali bezbariérový prístup, aj keď ho „po novom“ mať nemusia? Kto vykompenzuje straty zariadeniam, ktoré to vzdali, hoci „po novom“ by možno nemuseli? Čo je toto za satisfakcia, ktorá príde po tom, čo minister Richter doslova zarezal takmer všetkých poskytovateľov jaslí?

Kto tie škody zaplatí?

Ako vždy. Mnohí okolo, len nie tí, čo škody spôsobili. V tomto prípade rodičia a prevádzkovatelia.

Gratulujem pán minister. Pár dier sa síce najnovšou novelou zapláta, no nové pribudli. Ale nepredbiehajme, máme pred sebou druhé čítanie, do ktorého prinesieme úpravy. A verím, že už budete počúvať.

Pretože ak niečo nenávidím, tak je to veta „ja som vám to hovorila“.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a podpredsedníčka strany SaS.

O Jana Kiššová

Predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov, podpredsedníčka strany Sloboda a Solidarita, poslankyňa NR SR /SaS/.

Odporúčame pozrieť

Slovensko

Členstvo v Únii prinieslo Slovensku tisícky projektov a investícií vo výške 30 miliárd eur

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár v utorok otvoril sériu podujatí, …

Consent choices