BRATISLAVA/BRUSEL / Patrí nám nelichotivé prvenstvo v niečom, čo nepoteší nikoho z nás. V náraste cien potravín za tento rok. Raketovo leteli hore. Európska komisia však zverejnila aj nárast cien potravín a nealka od milénia, teda od roku 2000.
Zlou správou je, že ceny potravín rástli najrýchlejšie tento rok u nás v rámci celej EÚ. „V tomto roku reaguje Slovensko citlivejšie na rôzne krízy. Také maslo a vajcia zdraželi u nás výraznejšie ako v iných európskych ekonomikách,“ vysvetľuje Eva Sadovská, analytička Slovenského farmárskeho družstva.
Z európskej 28-čky je Slovensko napriek tom stále siedme najlacnejšie potraviny, ak teda do EÚ rátame ešte aj Britániu. „Ale zas z V4 sme najdrahší,“ dodáva Sadovská.
Širší náhľad
Potraviny nezdraželi už tak dramaticky v rámci únie, keď sa pozrieme na ich vývoj od milénia. S Rakúskom sme niekde v strede rebríčka. „Nakoľko ceny vzrástli o 46 percent, o niečo lepšie Česi s 44,1 percentami a úplne najhoršie Maďarsko so 120,3 percentami,“ uvádza Sadovská.
Z tohto pohľadu to opäť nevyzerá tak zle aj keď sa to porovná s úrovňou platov v roku 2000. „Aj keď sú potraviny o 50 percent vyššie, tak priemerný Slovák si dokáže kúpiť výrazne viac ako tomu bolo v roku 2000,“ tvrdí analytik Stanislav Pánis.
Rebríček nárastu cien potravín a nealkoholických nápojov v krajinách EÚ od začiatku roku 2000:
KRAJINA | Zmena cien 2000 – 2017 |
Írsko | 7,6% |
Portugalsko | 27,5% |
Francúzsko | 31,0% |
Holandsko | 31,0% |
Nemecko | 35,5% |
Švédsko | 36,5% |
Fínsko | 37,3% |
Dánsko | 39,2% |
Grécko | 41,2% |
Taliansko | 41,4% |
EÚ | 43,3% |
ČR | 44,1% |
Chorvátsko | 45,3% |
Rakúsko | 45,7% |
Slovensko | 45,7% |
Belgicko | 48,1% |
Veľká Británia | 51,0% |
Luxembursko | 51,1% |
Poľsko | 51,9% |
Španieslko | 52,9% |
Cyprus | 62,6% |
Malta | 68,7% |
Slovinsko | 72,1% |
Litva | 73,2% |
Bulharsko | 87,1% |
Estónsko | 89,6% |
Maďarsko | 120,3% |
Lotyšsko | 123,4% |
Rumunsko | 185,6% |
Priepastné rozdiely však vládnu v únii. Kým v takom Írsku od milénia zdraželi potraviny o približne 7 percent, tak v takom Rumunsku až o 186 percent. Keby sme sa na Slovensku pozreli na celkové zdražovanie za posledných 18 rokov, tak najviac o 173 percent zdraželo vzdelávanie, alebo bývanie a energie a to o 140 percent. Slušne sme si od roku 2000 priplatili aj za zdravotníctvo a to o 127 percent. Menej nás vyjde len nábytok a zariadenie domácností a celková inflácia poskočila tak o 64 percent.
Nelichotivá prognóza
Nie je to ale žiadna sláva ani čo sa týka cenového výhľadu do konca roka. „Rast cien ku koncu roka bude napredovať, pretože sú avizované suchá a celkom logicky si to odskáče spotrebiteľ,“ hovorí analytik prieskumnej agentúry, Ľubomír Drahovský.
Platy rástli rýchlejšie
Naopak dobrou správou je, že platy rástli rýchlejšie ako ceny potravín, takže to naše peňaženky až tak nepocítia. Kedže je aj stále nedostatok pracovníkov na trhu, tak sa platy určite nebudú znižovať, ale skôr naopak, nákupné košíky tak nebudú zívať prázdnotou.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk/ Richard Juriš