EuropskeNoviny.sk
Ukončia elektronické cigarety a výrobky zahrievajúce tabak éru klasických cigariet, alebo iba rozširujú problém fajčenia. Odpoveď na túto a ďalšie otázky hľadali 4 septembra v Európskom parlamente. Podľa vyjadrení expertov je v najlepšom záujme verejného zdravia aby bezdymové tabakové výrobky pomohli nahradiť spaľovanie tabaku. „Predtým ako rozhodneme o správnom regulačnom rámci potrebujeme nezávislý výskum a štatistiky“ argumentuje poslankyňa Európskeho parlamentu.
Nie je snáď výstižnejšia charakteristika problému fajčenia ako tá, ktorú použil v roku 1976 známy profesor Michael Russel: „Ľudia fajčia kvôli nikotínu, ale zomierajú kvôli dechtu“. Odvtedy čelia tabakové výrobky zvyšujúcej sa úrovni regulácie. Tento vývoj je opodstatnený, pretože iba v Európskej únii zomrie 700 000 ľudí ročne na choroby, ktoré súvisia s fajčením, čo je ako keby každý rok zmizlo celé mesto Frankfurt z mapy Európy. Fakty sú jasné. Je poľutovaniahodné, že v roku 2025 bude na svete stále okolo miliardy fajčiarov, čo je podľa Svetovej zdravotnej organizácie približne rovnaké číslo ako v súčasnosti. Aká by teda mala byť ambícia v oblasti verejného zdravia zo strany tvorcov legislatívy riešiť tento problém efektívnejšie? Táto otázka nie je za milión dolárov, ale za miliardu životov.
Zdá sa že experti na znižovanie škodlivosti tabaku majú jasnú odpoveď. Ak nie je možné dosiahnuť, aby všetci ľudia prestali fajčiť, jednoducho nahraďte cigarety menej rizikovými výrobkami, dajte fajčiarom nikotín bez dechtu – inými slovami bez horenia. Vývoj trhu môže dokázať, že tvrdenia expertov o existencii alternatívnych nikotínových výrobkov, ako sú elektronické cigarety alebo výrobky zahrievajúce tabaksú správne, nakoľko túto skutočnosť potvrdzuje aj zvyšujúci sa záujem o tieto výrobky v Európskej únii, ale aj celosvetovo. Avšak aj tento vývoj je sprevádzaný otázkami.
„Tieto výrobky sú často prezentované ako menej škodlivé alternatívy k fajčeniu. Takéto tvrdenia sú založené na absencii horenia a z časti na vedeckých záveroch, ktoré sú ale čiastočne vykonávané alebo financované výrobcami,“ poznamenala poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Beňová (S&D SK) pri otvorení diskusie neformálnej pracovnej skupiny Európskeho parlamentu počas uplynulého týždňa, na ktorej sa zúčastnili Clive Bates, bývalý šéf Action on Smoking and Health (ASH UK), Stanimir Hasardzhiev z európskych organizácií na ochranu práv pacientov a zástupca Európskej komisie Matúš Ferech.
Fakt, že je Výskum financovaný priemyslom, by však nemal automaticky diskvalifikovať menej rizikové alternatívy z pomyselných pretekov o dosiahnutie inovácie v oblasti tabakových výrobkov. Vzhľadom na obchodné záujmy priemyslu je nepochybne na mieste istá ostražitosť, paralelne sa však uskutočňujú štúdie, ktoré sa zameriavajú viac na produktové kategórie, než na špecifickú značku. Ak diskusiu „odbrandujeme“, abstrahujeme od marketingových naratívov a začneme diskutovať všeobecnejšie, zhoda sa javí jasnejšie, ako napríklad v záveroch UK ROYAL COLLEGE OF PSHYSICIANS z roku 2016: „Napriek tomu že nie je možné presne kvantifikovať dlhodobé zdravotné riziká spojené s elektronickými cigaretami, dostupné dáta ukazujú že v porovnaní s klasickými tabakovými výrobkami je dlhodobé zdravotné riziko pravdepodobne iba 5 % a môže byť aj nižšie“. O dva roky neskôr na druhej strane Atlantiku US Annual Review on Public Health uvádza že: „Alternatívne nikotinové výrobky majú potenciál prerušiť 120 ročnú dominanciu klasických cigariet a sú výzvou v otázke ako môže byť zvrátená tabaková pandémia prostredníctvom výrobkov zbavenýchvdychovania smrteľného dymu“.
Ak sa vrátime na starý kontinent a prečítame si aktuálnu rezolúciu výboru britského parlamentu pre vedu a techniku, môžeme predpokladať budúci vývoj prístupu k progresívnej tabakovej kontrole: „Malo by prísť k vytvoreniu legislatívneho prostredia, ktoré umožní prijatie regulácií zodpovedajúcich konkrétnej miere rizika, kde sú takéto regulácie, reklamné pravidlá a dane postavené na dôkazoch o relatívnej škodlivosti rôznych elektronických cigariet a tabakových výrobkov dostupných na trhu“. S týmto názorom sa stotožnil aj Stanimir Hasardzhiev, ktorý by rád videl viac súkromných investícií v tejto oblasti, pretože verí že: „Technologické inovácie a inovatívne na spotrebiteľa orientované stratégie znižovania rizika môžu byť kľúčom k úspechu“.
Takže, poznáme už teraz odpoveď? Vôbec nie, nakoľko existuje veľa ďalších legitímnych otázok, ktoré musíme zodpovedať. Ak verejní predstavitelia uznajú, že určitý nikotínový nebo tabakový výrobok je „zdravší“, nebude to viesť k tomu, že s ním budú experimentovať nefajčiari, alebo bývalí fajčiari? Pracovná skupina Európskeho parlamentu ponúka takýto záver: „Musíme lepšie pochopiť niektoré prezentované obavy, ako napríklad možná renormalizácia fajčenia cigariet, alebo duálne užívanie, prípadne tzv. iniciačný efekt. Napriek tomu, dnes neexistuje dostatok dôkazov podporujúcich výskyt týchto trendov“.
Tobacco harm reduction však nie je vynálezom e-cigaretového, alebo tabakového priemyslu poslednej dekády, ako účastníkom seminára pripomenul Clive Bates, poukázaním na Dohovor Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku prijatý v roku 2003. Jeho definícia „tabakovej kontroly“ znamená súhrn stratégií na zníženie ponuky, dopytu a škodlivosti, ktorých cieľom je zlepšenie zdravia obyvateľstva prostredníctvom vylúčenia alebo zníženia spotreby tabakových výrobkov a expozície tabakovému dymu“. Otázka ako ďaleko je Svetová zdravotná organizácia s týmto konceptom, nie je určená pre Brusel, ale pre Ženevu. Človek môže iba špekulovať. Ak je ním Clive Bates, odpoveď je postavená celkom jednoznačne: „Rozumný systém regulácie je možný, ale politici môžu veci iba pokaziť“. Hasardzhiev dodáva: „Paradoxne, ak nebudeme aplikovať politiky znižujúce škodlivosť, môže sa posilniť pozícia najškodlivejších výrobkov, ktorými sú cigarety“ a zdôrazňuje ďalší benefit regulácie založenej na zohľadňovaní rizík: „Stratégie znižovania škodlivosti, môžu potenciálne viesť k obrovským finančným úsporám vlád.“
Viaceré aspekty budú brané do úvahypredtým, ako bude prijaté definitívne rozhodnutie, a nebude to tak skoro. „Analýzy odporúčaní zdravotníkov a nezávislých výskumov ukazujú, že napriek rizikám spojeným s užívaním elektronických cigariet a výrobkov zahrievajúcich tabak, tieto nemôžu byť ignorované ako nástroj „tobacco harm-reduction“. Z prieskumu Eurobarometra 2017 o výskyte fajčenia sú evidentné súvislosti medzi výskytom bezdymových tabakových výrobkov a nízkou prevalenciou fajčenia,“ formuluje jeden ze záverov seminára.
Poslankyňa Európskeho parlamentu Beňová tlmočila najväčšie obavy politikov pri hľadaní správnej pozície pri príprave budúcej legislatívy: „Kľúčovou otázkou je aké garancie môžeme poskytnúť všetkým zainteresovaným stranám v oblasti verejného zdravia, aby mohli posúdiť zníženú škodlivosť týchto výrobkov a ich potenciál nahradiť cigarety v prospech spotrebiteľov a verejného zdravia. V súčasnosti nie je zavedená procedúra pre posúdenie existujúcich výskumov a k dispozícii sú iba neúplné štatistiky o ich užívaní. Tieto nástroje sú kľúčové pre tvorcov legislatívy pri prijímaní vhodnej regulácie v danej oblasti“.
Neznie Vám to ako príprava legislatívy založenej na relevantných dôkazoch? A presne tento prístup by mal predchádzať tvorbe každej efektívnej verejnej politiky. O to viac politiky, ktorá je tak blízko k ľudskému životu. „Aby sme ochránili európskych spotrebiteľov a naplnili ciele európskej politiky pre verejné zdravie musíme sa zhodnúť ako získame nezávislé vedecké štúdie a ako budeme monitorovať výskyt používania týchto výrobkov. Len takýmto spôsobom budú môcť zákonodarcovia dôkladne vyhodnotiť aký je ich potenciál pre znižovanie škodlivosti tabaku,“ spomenula poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Beňová a zdôraznila závery seminára: „Iba ak sa nám umožní zistiť z vedeckých dát, že výhody alternatívnych bezdymových výrobkov sú značné, budeme môcť potenciálne prijať takú legislatívu, ktorá odzrkadlí podložené zistenia a zameria sa na substitúciu fajčenia“.
Prvým krokom je zber relevantných dát. A druhý krok? Diskusia nemôže byť riadená a ovplyvňovaná záujmami priemyslu. Bolo by však chybou nezohľadniť výsledky inovácií a očakávaní spotrebiteľov. Skepticizmus je na mieste, nie však ignorancia. Ak zabezpečíme vyvážený prístup, opýtame sa správne otázky a nájdeme nezaujaté odpovede, tak sa v preambuli ďalšej smernice Európskej únie o tabakových výrobkoch budeme môcť ľahko dočítať: „Zatiaľ čo proaktívne kroky vo vzťahu k prevencii a ukončeniu užívania tabaku musia byť absolútnou prioritou, nové európske politiky zamerané na znižovanie škodlivosti tabaku môžu pomôcť zostávajúcim fajčiarom prejsť k menej škodlivým produktom. Zároveň navrhované opatrenia môžu napomôcť k prelomeniu odporu priemyslu voči inováciám technológií redukujúcich škodlivosť tabaku na najvyšších štandardoch, tým znížiť škodlivosť týchto produktov na najnižšiu možnú hranicu a postupne tak eliminovať cigarety,“ ako zhrnul neformálny panel Európskeho parlamentu 4 septembra.
