Environmentálna politika EÚ: Budúce generácie budú znášať náklady aj za naše rozhodnutia a opatrenia

Tvorba environmentálnej politiky nie je jednoduchá úloha. Na jednej strane si Európania chcú užívať výhody, ktoré poskytuje dobre fungujúce hospodárstvo. Na druhej strane sú významné environmentálne a zdravotné náklady, ktoré súvisia s voľbou nášho životného štýlu. Na určenie najlepších možných politík je nevyhnutné systematické chápanie toho, ako spolu súvisí príroda, hospodárstvo a ľudské zdravie. Európska environmentálna agentúra sa zameriava na podporu tvorby politiky tým, že poskytuje presne takéto vedomosti.

Európska environmentálna agentúra monitoruje kľúčové zmeny v životnom prostredí Európy a predkladá svoje zistenia na podporu tvorby politík. Hodnotenia zahŕňajú analýzy od sektorových až po systémové, pričom pokrývajú minulé trendy, ako aj prognózy, v niektorých prípadoch až do roku 2100. Celkové závery sú jasné: v porovnaní so sedemdesiatymi rokmi si Európania užívajú čistejší vzduch a vodu a ekologickejšie hospodárstvo s rastúcim stupňom recyklácie a rastúcim podielom energie z obnoviteľných zdrojov. Napriek týmto významným prínosom celková situácia ostáva neudržateľná. Rastúca spotreba zdrojov, zmena klímy a akumulácia znečisťujúcich látok v prírode podkopávajú zdravie našej planéty a náš vlastný blahobyt.

Výzvu je možné vysvetliť veľmi jednoducho: hospodárske činnosti prinášajú veľa výhod, ale aj uvoľňujú znečisťujúce látky do prírody a vyčerpávajú obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje. Tieto znečisťujúce látky môžu spôsobiť ujmu na živote vrátane nášho zdravia. Bližší pohľad však odhaľuje zložitosť, ktorá je stredobodom diskusií o environmentálnej politike v Európe. Každý variant politiky prichádza s príležitostnými nákladmi, ktoré prinášajú prospech niektorým spoločenstvám a nútia ostatné, aby sa prispôsobili. Napríklad prechod na čistejšie zdroje energie môže znížiť znečistenie a podporiť odvetvie obnoviteľnej energie, ale môže to viesť aj k strate pracovných miest v spoločenstvách, ktoré ťažia uhlie.

Európska únia má jedny z najprísnejších environmentálnych noriem na svete, ktoré riešia túto environmentálnu zložitosť pomocou rozsiahleho súboru zákonov. Tieto zákony zahŕňajú cielené smernice týkajúce sa kvality ovzdušia, čistenia komunálnych odpadových vôd a ochrany prírody, ako aj prierezové politické balíčky v oblasti klímy a energie a obehové hospodárstvo.

V centre environmentálnych politík Európskej únie leží zásada „znečisťovateľ platí“. Tento princíp je formálne zakotvený v Rímskej zmluve EÚ, pričom sa uplatňuje prostredníctvom mnohých opatrení vrátane fiškálnych nástrojov, akými sú mýta na cestách pre určité vozidlá alebo ekologické dane, ktoré motivujú používateľov, aby si vyberali ekologickejšie riešenia.

Nie je však vždy ľahké zistiť, kto sú znečisťovatelia a koľko škôd každý znečisťovateľ spôsobí. Okrem toho ako rozhodnúť, koľko by mali platiť?

V niektorých prípadoch máme pomerne podrobné informácie o zdrojoch znečistenia. Napríklad Európsky register uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok umožňuje prístup k znečisťujúcim látkam, ktoré uvoľňuje viac ako 30 000 priemyselných zariadení v celej Európe. V iných prípadoch znečistenie pochádza z rozptýlených zdrojov, akými sú doprava a poľnohospodárstvo. V skutočnosti majú vplyv na životné prostredie všetky hospodárske činnosti, ktoré využívajú zdroje vrátane energie. A v konečnom dôsledku všetci majú prospech z tovarov a služieb, ktoré hospodárstvo poskytuje. Teda znečisťujú všetci. Jednotlivé vplyvy na životné prostredie sa však líšia v závislosti od stravy, dopravných a bytových postupov a verejných systémov (napríklad prístup k obnoviteľným zdrojom energie, recyklačným miestam, dopravným systémom) v miestach, kde žijeme.

Znečisťujúce látky uvoľňované do prírody môžu meniť formu a zloženie, pohybovať sa, hromadiť sa v prírode, vstupovať do potravinového reťazca a ovplyvňovať ľudské zdravie. Napríklad, ortuť uvoľnená do atmosféry ako plyn sa môže prepravovať vetrom a neskôr sa môže uložiť vo vode. Akonáhle sa dostane do vody, môžu ju absorbovať vodné rastliny, zjesť zvieratá a môže sa hromadiť počas posúvania sa potravinovým reťazcom, až nakoniec skončí na našich tanieroch. Môže trvať až stovky rokov, kým sa niektoré znečisťujúce látky „stratia“ alebo uložia na miestach, kde už nimi ľudia nemôžu byť ohrození.

V skutočnosti miera, v akej znečistenie ovplyvňuje naše zdravie, závisí od vystavenia – koľko, ako dlho a akým spôsobom sme vystavení znečisťujúcim látkam. Život v znečistenom meste s vysokým stupňom znečistenia ovzdušia a každodenné pitie znečistenej vody môže výrazne znížiť očakávanú dĺžku života. Závisí to tiež od našej zraniteľnosti súvisiacej s našim vekom a zdravotným stavom. Napríklad, zatiaľ čo vplyv na zdravie pri krátkodobom vystavení chemickej znečisťujúcej látke pri veľmi nízkej dávke môže byť pre mladého zdravého človeka zanedbateľný, pre vyvíjajúci sa plod to môže mať vážne následky.

Napriek rôznym stupňom vystavenia alebo zraniteľnosti sú náklady na zhoršovanie životného prostredia vrátane vplyvov na zmenu klímy veľmi reálne. Z hodnoteníen vyplýva, že jedna látka znečisťujúca ovzdušie, menovite masa jemných častíc (PM_2,5), spôsobuje každoročne predčasné úmrtie približne 400 000 Európanov. Hromadenie znečisťujúcich látok v prírode vrátane plastov v našich moriach, nadmerná ťažba surovín alebo fyzické zmeny biotopov spôsobujú značné škody a zmeny, ktoré postihujú celé ekosystémy. Niektoré z týchto škôd sú nezvratné. V období od roku 1980 do 2016 spôsobili extrémy súvisiace s počasím a klímou v Európe hospodárske straty presahujúce 450 miliárd EUR, pričom 40 % týchto strát spôsobili povodne a 25 % búrky. Približne tretina týchto škôd bola krytá poistením.

V tejto súvislosti tieto náklady do určitej miery znášame všetci. Okrem toho najvyššie náklady nemusia nutne znášať najväčší „znečisťovatelia“. Zmena klímy je globálnym problémom, pričom niektoré krajiny s najnižšími emisiami skleníkových plynov patria medzi najviac postihnuté rastom hladiny morí. V prípade znečistenia ovzdušia je mestské obyvateľstvo vystavené vyšším koncentráciám, čo je spôsobené hlavne dopravou. Aj v tom istom meste sú spoločenstvá žijúce vedľa hlavných ciest vo všeobecnosti viac vystavené znečisteniu ovzdušia a hluku ako tie, ktoré žijú v blízkosti zelených plôch. Podobne aj spoločenstvá žijúce v záplavových oblastiach sú viac ohrozené povodňami, rovnako ako starší ľudia a deti sú zraniteľnejšie vlnami horúčav. Naopak ľudia, ktorí majú prístup k čistému životnému prostrediu, sa tešia väčším zdravotným prínosom. Sociálne nerovnosti sú skutočne faktorom, ktorý je potrebné brať do úvahy pri posudzovaní vystavenia rôznych spoločenstiev znečistenému alebo čistému životnému prostrediu.

Budúce generácie budú znášať aj náklady za naše rozhodnutia a opatrenia. Aj keď dnes zastavíme všetko znečisťovanie, niektoré znečisťujúce látky, ktoré uvoľníme dnes, budú v prírode pretrvávať a priemerné teploty budú ďalej rásť pred tým, ako sa stabilizujú. Dôsledky sa budú prejavovať desiatky rokov a dokonca storočia.

Všetky tieto úvahy so sebou dnes prinášajú zložité politické rozhodnutia. S cieľom pomôcť Európe vybrať si tú najlepšiu politickú možnosť, hodnotenia Európskej environmentálnej agentúry sa zaoberajú zložitými otázkami, akými sú napríklad – čo sa deje, prečo sa to deje, kto je postihnutý, ako bude situácia vyzerať v budúcnosti a ako ju môžeme zlepšiť. S týmito vedomosťami majú politickí činitelia lepšie možnosti zvoliť najudržateľnejšie riešenie a poskytnúť ďalšiu podporu tým, ktorí sú najviac postihnutí.