EuropskeNoviny.sk
Jean Claude Juncker nedávno vystúpil pred europoslancov so svojím štvrtým a posledným prejavom, v ktorom zhodnotil stav Európskej únie a načrtol svoje plány, ktoré chce uskutočniť do konca funkčného obdobia. K jeho prejavu sa vyjadril aj podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, ktorý nedávno ohlásil svoju kandidatúru na Junckerovo miesto.
Ako hodnotíte prejav Jeana Clauda Junckera k stavu Európskej únie?
Myslím, že v prejave zazneli dve dôležité roviny. Prvou bolo pripomenutie, že nás budúci rok čakajú veľmi dôležité voľby do Európskeho parlamentu, ktoré rozhodnú o tom, ako bude Európa vyzerať v nadchádzajúcich desaťročiach. Druhou rovinou bolo poukázanie na tie oblasti, kde musíme dosiahnuť, aby bola Európska únia oveľa akcieschopnejšia ako doteraz. V prvej oblasti som ocenil pripomenutie všetkého, čo sa nám za posledné roky podarilo dosiahnuť. Konečne sme sa dostali z hlbokej ekonomickej krízy, ktorá tu dominovala takmer 10 rokov. Podarilo sa nám vytvoriť 12 miliónov pracovných miest, podarilo sa do ekonomiky naliať 400 miliárd eur a tento systém chceme využívať aj naďalej. Žiadna krajina EÚ nie je dostatočne veľká na to, aby mohla zohrávať úlohu globálneho aktéra a môžeme to dosiahnuť jedine spoločne ako Európania. Na záver oceňujem apel, ktorý je platný aj pre Slovensko, aby sme si nenechali zdravé vlastenectvo ukradnúť tými, ktorí propagujú nezdravý nacionalizmus, extrémizmus a xenofóbiu. Keď počúvam niektorých politikov v súčasnosti, mám pocit, že tie výroky ohrozujú najdôležitejšiu dividendu, ktorú nám európska spolupráca priniesla, a to je mier v Európe.
V čom sa má Európska únia v budúcnosti zamerať?
Oblasti, kde musíme konať rýchlejšie sú otázky zahraničnej politiky, oblasť obchodu. V oblasti daní sú sektory, kde sa často nevieme pohnúť dopredu práve preto, že sa rozhodujeme jednomyseľnosťou. Špecifický národný záujem, vnútropolitická kríza či voľby nás brzdia v tom, aby sme mohli prijať rozhodnutie, a to na rýchlo pohybujúcej sa globálnej šachovnici bude Európu spomaľovať a oslabovať. Dúfam, že sa nám v Európskej únii podarí článok Lisabonskej zmluvy, ktorý ustanovuje prechod z jednomyseľného hlasovania do hlasovania kvalifikovanou väčšinou.
V prejave sa spomínala aj väčšia spolupráca a partnerstvo s Afrikou. Ako to je vnímané?
Afrika je pre Európu mimoriadne dôležitým kontinentom. Prebieha tam demografická revolúcia a očakáva sa, že za pár rokov tam budú žiť 2,5 miliardy ľudí. Keď sa pozrieme na prieskumy mienky medzi mladými ľuďmi, len málo z nich si vie predstaviť prežiť svoj život v Afrike a majákom kvality života pre mnohých z nich je práve Európska únia. Musíme si to uvedomiť a snažiť sa pristupovať k Afrike ako ku kontinentu, s ktorým potrebujeme nadviazať nové partnerstvá, aby sme zmenili charakter rozvojovej pomoci. Mali by sme investovať do Afriky a do africkej ekonomiky tak, aby sme tam vytvárali pracovné príležitosti. Mali by sme zvyšovať životnú úroveň, aby sme vytvárali motiváciu pre mladých ľudí zostať v Afrike a pomôcť svojmu kontinentu.
Ohlásili ste kandidatúru na post predsedu Európskej komisie. Na čo by ste sa chceli zamerať?
Myslím si, že väčšia prítomnosť predstaviteľov zo strednej a východnej Európy, by do diskusií vniesla zvýraznenie momentov ako rýchlejšie znižovať rozdiely medzi západnými a východnými krajinami, ako sa lepšie počúvať, aby sme si lepšie rozumeli a ako zabrániť tomu, aby nenastalo nové delenie medzi východom a západom, alebo severom a juhom v Európskej únii. Tým, že sa nám podarí rýchlejšie stierať rozdiely v životnej úrovni, mnohé z problémov, ktoré sme riešili v uplynulom období, by sa riešili oveľa jednoduchšie.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
