EuropskeNoviny.sk
NÁVRH TALIANSKEHO ROZPOČTU SA BRUSELU POZDÁVAŤ NEBUDE
NEMECKO: Tržby nemeckých maloobchodníkov vzrástli v auguste medziročne o 1,6 %, čo trhy aj očakávali po júlovom raste o 0,9 %. Medzimesačne, v auguste v porovnaní s júlom, maloobchodné tržby klesli o -0,1 %. Tu však trhy očakávali rast o 0,5 %. Finalizácia indexov PMI vo výrobe dosiahla v septembri odhadované čísla. Nemecký index bol na úrovni 53,7 bodu, to je však oproti augustu pokles o -2,2 bodu. Septembrový index PMI v službách v Nemecku skončil vo finále o -0,6 bodu nižšie ako sa pôvodne odhadovalo. V porovnaní s augustovou hodnotou však došlo k rastu. Nemecké priemyselné objednávky zaznamenali v auguste medziročný pokles o -2,1 %, pričom trhy odhadovali pokles až o -3 %. V medzimesačnom porovnaní objednávky v priemysle vzrástli o 2 %. To bolo pozitívne prekvapenie, keďže trhový konsenzus odhadoval rast iba o 0,8 %. Priaznivo sa vyvíjala aj inflácia PPI [rast cien priemyselných výrobcov]. Tá vzrástla v septembri o 3,1 % pri pesimistickejších trhových očakávaniach [2,9 %].
EUROZÓNA: „Za celý menový blok index PMI vo výrobe dosiahol 53,2 bodu, čo je o -0,1 bodu menej ako trhy odhadovali, no augustová hodnota bola na úrovni 54,6 bodu, čiže vyššia o 1,4 bodu. Pokles zahraničných objednávok bol pravdepodobne spôsobený obavami z eskalácie obchodnej vojny a taktiež aj neistotou v súvislosti s brexitom. Priaznivejšie čísla prišli za menový blok prišli z trhu práce. Miera nezamestnanosti v auguste klesla o 0,1 p. bodu na 8,1 % v súlade s očakávaniami trhového konsenzu.
Ceny priemyselníkov rástli v auguste nad očakávania trhu. Medziročne vzrástli o 4,2 % a medzimesačne o 0,3 % pri odhade trhového konsenzu na úrovni 3,8 % [0,2 % m/m].Index PMI za sektor služieb v menovom bloku sa trafil do prvého odhadu a v septembri dosiahol 54,7 bodu, čo je o 0,3 bodu viac ako v auguste. Kompozitný index PMI bol vo finále horší o -0,1 bod, t. j. na úrovni 54,1 bodu a dosiahol o -0,4 bodu menej ako predchádzajúci mesiac. Priaznivejšie ako trhy odhadovali sa vyvíjali aj maloobchodné tržby v eurozóne. V auguste vzrástli o 1,8 % pri očakávaniach rastu o 1,7 %. Medzimesačne, t. j. august vs. júl, tržby maloobchodníkov klesli o -0,2 %, no trhový konsenzus počítal s rastom o 0,2 %,“ uviedol analytický tím Poštovej banky.
USA: PMI vo výrobe dosiahol úroveň 55,6 bodu, čo sa aj odhadovalo. Avšak na rozdiel od európskych hodnôt tohto indexu si tento americký v septembri prilepšil. Vzrástol totižto z augustovej úrovne o 0,9 bodu 54,7 bodu. Zverejnený bol aj index ISM vo výrobe. No podľa finálnych čísel bol o -0,2 body nižší ako prvý odhad a zároveň nižší o -1,5 bodu ako v auguste, za čím môžu stáť dopady hurikánu. Index PMI v službách si vo finále prilepšil o 0,5 bodu na 53,5 bodu, no v porovnaní s augustom si pohoršil o -1,3 bodu. Kompozitný index PMI si v porovnaní s prvým odhadom prilepšil o 0,5 bodu, no oproti augustu pohoršil o -0,8 bodu. Priaznivo sa vyvíjal index ISM za sektor služieb. Ten v septembri vzrástol na 61,6 bodu z augustových 58,5 bodu, pričom trhy očakávali negatívny vývoj hodnoty indexu. Vysoko nad očakávania dopadol report ADP [predskokan piatkových oficiálnych vládnych štatistík]. V septembri totižto pribudlo 230 tisíc nových pracovných miest, pričom trhy očakávali iba 184 tisíc pracovných pozícií. No oficiálne vládne štatistiky Nonfarm Payrolls [zamestnanosť mimo poľnohospodárskeho sektora] nevyšli tak pozitívne ako sa čakalo. Podľa vládnych čísel v septembri pribudlo 134 tisíc nových pracovných miest, zatiaľ čo trhy očakávali až 185 tisíc miest. Naopak lepšie ako trhy očakávali [3,8 %] dopadla miera nezamestnanosti, ktorá klesla o -0,2 p. bodu na 3,7 %. Potešil aj rast priemernej hodinovej mzdy, ktorá rástla v septembri v súlade s trhovým očakávaním o 2,8 %. r/r [0,3 % m/m].
TALIANSKO: Aj napriek tomu, že v posledných týždňoch boli správy ohľadom talianskeho rozpočtu pozitívne, tak minulý týždeň sa začala situácia komplikovať. Obaja koaliční partneri sa snažili do rozpočtu dostať hlavné sľuby zo svojich volebných programov [ako napr. aj zníženie daní] a rozpočet na budúci rok tak nakoniec počíta s vyšším deficitom, a to vo výške 2,4 % HDP. Aj keď je to v rámci pravidiel Európskej únie [deficit max. 3 % HDP], tak investori sa obávajú o celkovú zadlženosť vlády. Únia počítala s deficitom iba 0,8 % v tomto roku a v nasledujúcich rokoch s prebytkovým rozpočtom. Tento návrh rozpočtu, ktorý počíta s trojnásobným deficitom sa jej zjavne pozdávať nebude. Taliansko je totižto druhou krajinou [hneď po Grécku] s najvyšším verejným dlhom [viac ako 130 % HDP]. Plánovaný rozpočet s vysokým deficitom negatívne vplýva aj na talianske dlhopisy a akciový trh, a taktiež ťahá nadol aj euro a európske akcie. Trhy boli doteraz pokojné, verili totižto, že taliansky minister financií Giovanni Tria navyšovanie deficitu zastaví. Presadzoval rozpočet s deficitom 1,6 %, no teraz už o potrebe revidovania navrhovaného rozpočtu nehovorí. Detaily plánovaného rozpočtu predstaví talianska vláda v polovici októbra. Následne sa dostane do rúk Európskej komisie, pričom už teraz je očividné, že spokojná s tým nebude.
TURECKO: Situácia sa komplikuje aj v Turecku, kde menová kríza spôsobuje vysoký rast spotrebiteľských cien. Miera inflácie dosiahla 24,5 %-ný medziročný rast, čo je 15-ročné maximum. Ešte minulý mesiac to bolo necelých 18 %. Turecká líra oslabila voči doláru od začiatku roka už o viac ako -38 %. Je to najmä z dôvodu diplomatických sporov s USA a obáv z vplyvu prezidenta Erdogana na menovú politiku. Aj keď, aj napriek jeho nesúhlasu, došlo na minulomesačnom zasadnutí k rastu úrokovej sadzby o 6,25 p. bodu na 24 %.
