EuropskeNoviny.sk
UPLYNULÝ TÝŽDEŇ V ZNAMENÍ PREPADU NA AKCIÁCH, ROKOVANÍ O BREXITE AJ O TALIANSKOM ROZPOČTE
NEMECKO: Nemecká priemyselná produkcia v auguste medziročne mierne klesla [o -0,1 %], čo trhy aj očakávali. Ide tak o najslabšie výsledky nemeckého priemyslu od začiatku roka 2017. A výroba v nemeckom priemysle sa znížila v auguste aj medzimesačne, a to o -0,3 %, pričom trhový konsenzus počítal naopak s rastom o 0,3 %.
„Septembrová inflácia v Nemecku dopadla v súlade s očakávaniami aj prvotným odhadom, a tak veľa vody na trhoch nenamútila. Národná CPI inflácia dosiahla medziročný rast o 2,3 % a harmonizovaná HICP inflácia vzrástla o 2,2 %.
Export z Nemecka v auguste mierne klesol [o -0,1 %], no trhy odhadovali rast o 0,4 %. Naopak trhový konsenzus počítal s tým, že dovoz v auguste mierne klesol [o -0,1 %], no reálne sa znížil výraznejšie, a to o -2,7 %,“ uviedol analytický tím Poštovej banky.
EUROZÓNA: Horšie ako trhy odhadovali sa vyvíjala aj dôvera investorov podľa prieskumu Sentix. Tá v októbri klesla na 11,4 bodu zo septembrových 12 bodov. Trhy odhadovali zhoršenie dôvery, no iba na úroveň 11,6 bodu.
V menovom bloku bola zverejnená priemyselná produkcia, ktorej medziročný rast v auguste o 0,9 % príjemne prekvapil, keďže v júli sa výroba priemyselníkov znížila o -0,1 % a trhy očakávali podobný pokles aj v auguste.
TALIANSKO: Plán rozpočtu talianskej vlády na budúci rok počíta s deficitom 2,4 % HDP, čo sa únii nepozdáva. V závere predminulého týždňa svitla nádej, keď informácie z talianskych novín potvrdil aj vicepremiér Di Maio, že vláda bude postupne znižovať deficit do roku 2021 z 2,4 %, na 2,1 % až na 1,8 % HDP. S tým sa však Brusel pravdepodobne neuspokojí. Aj taliansky minister financií Giovanni Tria, ktorý navrhoval rozpočet s deficitom 1,6 %, vyjadril minulý týždeň svoje obavy k navrhovanému rozpočtu, a to o zvyšovanie rizikových prirážok na dlhopisy, čiže o cenu talianskeho dlhu. No k nejakým ďalším úpravám v rozpočte sa nevyjadril, aj keď sa snažil upokojiť situáciu slovami, že vláda by jednala ak by došlo k nečakanému nárastu výnosov. Rozpočet sa však nepozdáva ani talianskej centrálnej banke, ktorá taktiež považuje návrh deficitu za vysoký pre takto silno zadlženú krajinu [viac ako 130 % HDP, čím sa zaradila hneď za Grécko v rebríčku najvyššieho verejného dlhu]. Detaily plánovaného rozpočtu by mala vláda predstaviť v polovici októbra. Talianska vláda minulý týždeň odhalila ekonomické prognózy, na základe ktorých zostavila plán rozpočtu s deficitom 2,4 % HDP. Tieto prognózy však okamžite zamietol taliansky rozpočtový úrad pre dohľad nad verejnými financiami. Vláda má v pláne oživiť stagnujúcu ekonomiku vyššími výdavkami [zníženie veku odchodu do dôchodku, zníženie daní, podpora chudobných], aj keď je to v rozpore s pravidlami EÚ. Pri návrhu rozpočtu vláda vychádzala z predpokladu, že ekonomika porastie v budúcom roku o 1,5 %, pričom Medzinárodný menový fond prognózuje rast len o jedno percento. V roku 2020 vláda vidí rast talianskeho HDP ešte o čosi optimistickejšie, o 1,6 %.
USA: Index cien amerických priemyselníkov dosiahol v septembri medziročnú úroveň 2,6 %, čo bolo menej ako augustová hodnota 2,8 %, aj menej ako očakávali trhy (2,7 %). Augustový rast veľkoobchodných zásob (o rovné 1 %) v Spojených štátoch naopak prekonal trhové očakávania aj júlovú hodnotu (v oboch prípadoch o 0,8 %).
Americké akcie zažili v stredu najväčší pokles od tohtoročného februára – Dow Jones aj S&P si odpísali viac než -3 % a Nasdaq stratil dokonca vyše -4 %. Dopomohla k tomu aj správa o finančnej stabilite z dielne MMF, podľa ktorej rastú finančné riziká vo svete. Fond varuje pred kombináciou vysokej zadlženosti na jednej strane a drahých aktív na strane druhej (hlavne akcie a nehnuteľnosti). Najzraniteľnejšie sú podľa MMF rozvíjajúce sa ekonomiky (hlavne Čína), kde počas posledného desaťročia rástla zadlženosť nefinančného sektora najrýchlejšie. MMF taktiež skritizoval aj americkú ekonomiku, a to za vysoký nárast verejného dlhu. Za najväčšie riziká pre globálnu ekonomiku v súčasnosti fond považuje hrozbu obchodnej vojny, nedohodu o brexite a rýchlejší rast úrokových sadzieb v USA, ktorý môže uškodiť rozvíjajúcim sa ekonomikám.
Rast spotrebiteľských cien v USA dosiahol v septembri 2,3 % medziročne [o 0,1 % m/m], pričom trhy očakávali vyšší rast o 0,1 p. bodu. V auguste inflácia rástla tempom 2,7 %. Reálna hodinová mzda sa v septembri zvýšila o 0,5 % oproti minuloročnému septembru, a v porovnaní s augustovým rastom [o 0,2 %], tak zrýchlila dynamiku rastu. Nových žiadostí o US dávky v nezamestnanosti pribudlo za uplynulý týždeň 214 tisíc. Odhad trhového konsenzu bol o -7 tisíc menej žiadostí.
