Predseda Komisie Jean-Claude Juncker za škandalózne považuje skutočnosť, že niektoré krajiny absolútne odmietajú prijať migrantov a odmietli prijať aj deti bez sprievodu. Kritika sa najviac ušla štátom V 4. Pán Juncker mal začať sebakritikou zato, že ako najvyšší predstaviteľ EÚ neurobil nič preto, aby v rokoch 2015, 2016 neprúdili nekontrolovane milióny utečencov, z ktorých mnohí sú dnes mimo akejkoľvek kontroly a predstavujú bezpečnostné riziko.
Najväčší prílev utečencov v spomínaných rokoch bol v jarných a letných mesiacoch, kedy hrozilo zdravotné, sociálne a bezpečnostné riziko pre všetkých obyvateľov štátov, cez ktoré viedli hlavné migračné toky. Prísť dva, tri roky po najväčšej migračnej kríze s čiastkovými riešeniami ako sú ochrana vonkajších hraníc, účinnejší boj proti prevádzačom, navýšenie rozpočtu pre agentúru Frontex a jej personálne posilnenie je dobré, ale strach u obyvateľov nevymizol. Ja osobne som za solidaritu, ale tá sa dá prejaviť rôznymi spôsobmi. Napokon Slovensko bolo a je priekopníkom v poskytovaní iných foriem solidarity pri odmietnutí kvót.
Ak by štáty V4 neboli vytrvalo odmietali kvóty, dnes by sme neboli mali tie opatrenia, ku ktorým bol pán Juncker donútený ich urobiť. Iba dôslednejšia ochrana vonkajších hraníc, záchytné priestory pre utečencov, kde sa každý podrobne identifikuje, zabezpečí sa potrebné zdravotné ošetrenie, umiestnenie do prechodných ubytovacích zariadení s potrebnou sociálnou infraštruktúrou a predovšetkým účinnejšia návratová politika sú tie opatrenia, ktoré obyvateľov EÚ presvedčia o tom, že ich strach z migrácie je zbytočný. Pán Juncker namiesto kritiky mal viac diskutovať s predstaviteľmi štátov a počúvať aj ich názory na riešenia. Kvóty odmietli štáty V4, ale prerozdeľovací mechanizmus na základe kvót sa ukázal ako absolútne nefunkčný. Toto mal p. Juncker kritizovať, ale to by bola kritika do vlastných radov.