Eurokomisár Šefčovič: Ak nebudeme mať klímu pod kontrolou, život na našej planéte nebude bezpečný

Stratégia ukazuje, ako Európa môže viesť úsilie o klimatickú neutralitu investíciami do realistických technologických riešení, posilňovaním postavenia občanov a zosúlaďovaním činností v kľúčových oblastiach, ako je priemyselná politika, financie či výskum, a zároveň sa postarať o prechod spravodlivý zo sociálneho hľadiska.

Podpredseda zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič uviedol: „Ak nebudeme mať klímu pod kontrolou, život na našej planéte nebude bezpečný. To však neznamená, že zníženie emisií by malo ísť na úkor životnej úrovne Európanov. V posledných rokoch ukazujeme, ako popri znižovaní emisií zároveň budovať prosperitu, vytvárať kvalitné pracovné miesta na miestnej úrovni a zlepšovať životný štandard ľudí. Európa sa bude aj naďalej nevyhnutne meniť. Naša stratégia teraz ukazuje, že je realistické do roku 2050 dosiahnuť klimaticky neutrálnu a prosperujúcu Európu bez toho, aby ktorýkoľvek občan alebo región zostali v úzadí.“

Komisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Cañete uviedol: „EÚ už vykročila smerom k modernizácii a transformácii na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Dnes toto úsilie ešte zintenzívňujeme a navrhujeme stratégiu, vďaka ktorej by sa Európa mala stať prvou významnou ekonomikou na svete, ktorá do roku 2050 dosiahne klimatickú neutrálnosť. Tento krok je nevyhnutný a možný a je v záujme Európy. Je nevyhnutný, aby sme splnili dlhodobé teplotné ciele Parížskej dohody. Je možný vďaka súčasným a čoskoro zavedeným technológiám. A je v záujme Európy, ak chceme prestať platiť za dovoz fosílnych palív a namiesto toho investovať do zmysluplných zlepšení pre každodenný život všetkých Európanov. Žiadny Európan ani región by nemal zostať v úzadí. EÚ poskytne pomocnú ruku tým, ktorých tento prechod ovplyvní viac v porovnaní s ostatnými, aby boli všetci pripravení prispôsobiť sa novým požiadavkám klimaticky neutrálneho hospodárstva.“

Komisárka pre dopravu Violeta Bulcová uviedla: „Všetky druhy dopravy by mali prispieť k dekarbonizácii nášho systému mobility. Cieľom je dosiahnuť nulovú bilanciu emisií do roku 2050. To si vyžaduje systémový prístup, ktorého súčasťou budú vozidlá s nízkymi a nulovými emisiami, výrazné zvýšenie kapacity železničnej siete a oveľa účinnejšia organizácia dopravného systému založená na digitalizácii. Ďalšími súvisiacimi prvkami sú stimuly na zmenu správania, alternatívne palivá a inteligentná infraštruktúra, ako aj globálne záväzky. Všetko toto budú poháňať inovácie a investície.“

V nadväznosti na žiadosť Európskej rady z marca 2018 sa vízia Komisie o klimaticky neutrálnej budúcnosti zameriava na takmer všetky politiky EÚ. Navyše je v súlade s cieľom Parížskej dohody udržať nárast teploty výrazne pod úrovňou 2 °C a pokračovať v snahe neprekročiť 1,5 °C. Byť lídrom v oblasti klimatickej neutrálnosti pre EÚ znamená dosiahnuť ju do roku 2050.

Cieľom tejto dlhodobej stratégie nie je stanoviť ciele, ale vytvoriť víziu a načrtnúť smer, pripraviť sa na budúcnosť a inšpirovať a podporovať zainteresované strany, výskumných pracovníkov, podnikateľov a občanov, aby rozvíjali nové a inovatívne odvetvia, podniky a súvisiace pracovné miesta. Od našich občanov máme silný mandát: podľa najnovšieho osobitného prieskumu Eurobarometra (z novembra 2018) si 93 % Európanov myslí, že zmena klímy je spôsobená ľudskou činnosťou, a 85 % súhlasí s tým, že boj proti zmene klímy a efektívnejšie využívanie energie môžu viesť k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest v Európe. Vďaka vízii, ktorú predkladáme, môže EÚ ostatným partnerom ukázať, ako spoločne dosiahnuť čistú planétu, a demonštrovať, že transformácia nášho hospodárstva je možná a prospešná.

Dlhodobá stratégia sa zameriava na portfólio možností, ktoré majú členské štáty, podniky a občania k dispozícii, ako aj na to, ako môžu prispieť k modernizácii nášho hospodárstva a zlepšiť kvalitu života Európanov. Jej cieľom je zabezpečiť, aby tento prechod bol sociálne spravodlivý a zvýšil konkurencieschopnosť hospodárstva a priemyslu EÚ na svetových trhoch. Vďaka tomu sa v Európe zabezpečia kvalitné pracovné miesta a udržateľný rast a prispeje sa k riešeniu ďalších ekologických problémov, ako sú kvalita ovzdušia alebo strata biodiverzity.

Cesta ku klimaticky neutrálnemu hospodárstvu by si vyžadovala spoločné opatrenia v siedmich strategických oblastiach: energetická efektívnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, čistá, bezpečná a prepojená mobilita, konkurencieschopný priemysel a obehové hospodárstvo, infraštruktúra a energetické prepojenia, biohospodárstvo a prírodné záchyty uhlíka a napokon zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého na riešenie zostávajúcich emisií. Realizácia všetkých týchto strategických priorít by prispela k tomu, aby sa naša vízia stala realitou.  

Ďalšie kroky:

Európska komisia vyzýva Európsku radu, Európsky parlament, Výbor regiónov a Hospodársky a sociálny výbor, aby zvážili víziu EÚ o klimaticky neutrálnej Európe do roku 2050. S cieľom pripraviť hlavy štátov a vlád EÚ na formovanie budúcnosti Európy na zasadnutí Európskej rady 9. mája 2019 v Sibiu by mali ministri vo všetkých príslušných zloženiach Rady viesť rozsiahle politické diskusie o príspevku svojich príslušných politických oblastí k celkovej vízii.

Dlhodobá stratégia je výzvou pre všetky inštitúcie EÚ, národné parlamenty, podnikateľský sektor, mimovládne organizácie, mestá a obce, ako aj pre občanov, a najmä pre mladých ľudí, aby sa podieľali na úsilí o udržanie vedúceho postavenia EÚ, ktorá tak bude môcť podnietiť k rovnakému odhodlaniu aj ostatných medzinárodných partnerov. Táto celoeurópska fundovaná diskusia by mala EÚ umožniť prijať ambicióznu stratégiu a predložiť ju UNFCCC do začiatku roka 2020, ako sa požaduje v Parížskej dohode.

Členské štáty do konca roka 2018 predložia Európskej komisii svoje návrhy národných plánov v oblasti klímy a energetiky, ktoré sú kľúčové pre dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a ktoré by mali byť orientované na budúcnosť a zohľadňovať dlhodobú stratégiu EÚ. Okrem toho čoraz viac regiónov, obcí a záujmových združení pripravuje vlastnú víziu na rok 2050, ktorá obohatí diskusiu a prispeje k definovaniu reakcie Európy na globálnu výzvu v podobe zmeny klímy.

Na medzinárodnej úrovni by EÚ v nadchádzajúcom roku mala rozšíriť spoluprácu so svojimi medzinárodnými partnermi, aby všetky strany Parížskej dohody do roku 2020 vypracovali a predložili dlhodobú národnú stratégiu na obdobie do polovice storočia s ohľadom na nedávnu osobitnú správu IPCC o 1,5 °C.