Komisia chce, aby Európa bola aj naďalej najotvorenejším investičným režimom na svete

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v tejto súvislosti uviedol: „Rýchlosť, s akou sme dokázali dosiahnuť dohodu, svedčí o naliehavej potrebe zaviesť európske pravidlá pre skríning zahraničných investícií. Chceme, aby Európa bola naďalej najotvorenejším investičným režimom na svete, no musíme brániť aj jej strategické záujmy a na to potrebujeme mať kontrolu nad akvizíciami strategických európskych aktív, ktoré uskutočňujú zahraničné spoločnosti. Vítam rozhodnutie Parlamentu a verím, že európske vlády teraz rýchlo zaujmú rovnaký postoj.“

Komisárka pre obchod Cecilia Malmströmová dodala: „Som veľmi rada, že Európsky parlament podporil túto iniciatívu. Zahraničné investície majú zásadný význam pre dobrú kondíciu európskeho hospodárstva. Na druhej strane je zrejmé, že sa musíme zaoberať bezpečnostnými rizikami, ktoré predstavujú niektoré investície do kľúčových aktív, technológií a infraštruktúry. Členské štáty a Komisia budú mať omnoho lepší prehľad o zahraničných investíciách v Európskej únii a po prvýkrát budú môcť spoločne reagovať na potenciálne riziká, ktoré ohrozujú ich bezpečnosť a verejný poriadok.“

Návrh na vytvorenie prvého celoúniového rámca na preverovanie priamych zahraničných investícií predstavil predseda Komisie Juncker vo svojom prejave o stave Únie v roku 2017. Text, ktorý dnes schválil Parlament, je výsledkom trojstranných rokovaní medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, ktoré sa skončili 20. novembra 2018.

Európsky rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií umožní členským štátom a Komisii spolupracovať a vymieňať si informácie o investíciách z tretích krajín, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok v EÚ.

Tento nový rámec:

– vytvára mechanizmus spolupráce, ktorý členským štátom a Komisii umožní vymieňať si informácie a vyjadrovať obavy v súvislosti s konkrétnymi investíciami,

– umožňuje Komisii vydávať stanoviská v prípade, že investícia ohrozuje bezpečnosť alebo verejný poriadok viacerých členských štátov alebo že by investícia mohla ohroziť projekt alebo program, ktorý je v záujme celej EÚ, ako napríklad Horizont 2020 alebo Galileo,

– podporuje medzinárodnú spoluprácu pri preverovaní investícií, okrem iného formou výmeny skúseností, najlepších postupov a informácií o spoločných problematických otázkach,

– stanovuje určité požiadavky pre členské štáty, ktoré si chcú ponechať alebo prijať mechanizmus preverovania investícií aj na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty majú naďalej posledné slovo aj pri rozhodovaní o tom, či sa určité investičné operácie majú, alebo nemajú povoliť na ich území,

– zohľadňuje potrebu konať v krátkych lehotách, ktoré sú vyhovujúce pre podniky, a dodržiavať prísne požiadavky na dôvernosť.

Príslušné nariadenie nadobudne účinnosť po tom, ako ho odsúhlasí aj Rada. Členské štáty a Komisia budú mať následne 18 mesiacov na prijatie opatrení, ktoré sú potrebné, aby nový mechanizmus mohol fungovať.

Súvislosti

Investičný režim EÚ je jedným z najotvorenejších na svete, čo potvrdila aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojom indexe reštriktívnosti investícií. Do EÚ smeruje najviac priamych zahraničných investícií na svete: objem priamych zahraničných investícií, ktoré v EÚ zrealizovali investori z tretích krajín, na konci roka 2017 predstavoval 6 295 miliárd eur.

Vnútroštátne mechanizmy na skríning investícií má v súčasnosti zavedené 14 členských štátov. Ich koncepcia a rozsah pôsobnosti sa síce môžu líšiť, ale ich cieľ je rovnaký: zaistiť bezpečnosť a verejný poriadok na vnútroštátnej úrovni. Viacero členských štátov svoje skríningové mechanizmy práve reformuje alebo prijíma nové.

Súbežne s týmto návrhom útvary Komisie dokončujú podrobnú analýzu priamych zahraničných investícií v EÚ. Komisia takisto zriadila koordinačnú skupinu s členskými štátmi, ktorá má pomôcť identifikovať spoločné strategické obavy a riešenia v oblasti priamych zahraničných investícií.