V NATO sme už 15 rokov. Ozbrojené sily ale veľmi nemajú čo oslavovať

BRATISLAVA / Slovensko si v piatok pripomenulo 15. výročie vstupu do Severoatlantickej únie. Ozbrojené sily ale veľmi nemajú čo oslavovať. Je fakt, že sa chystá veľká injekcia do modernizácie armády a už o tri roky by mal rozpočet ministerstva obrany dosiahnuť dve percentá HDP, k čomu sme sa zaviazali, ale stále zostáva viacero problémov. Či už ide o nedostatok personálu alebo vybavenia, alebo dosluhujúca technika zo sovietskych čias. V ostatných mesiacoch aj spochybňovanie nášho členstva jedným koaličným partnerom.

Slovenská republika sa pred 15 rokmi stala už 26. členom Severoatlantickej aliancie. Pred prezidentským palácom v piatok slávnostne a historicky prvýkrát zaviala vlajka Severatlantickej aliancie. Po pätnástich rokoch nášho členstva v NATO to už berieme ako samozrejmosť, no cesta Slovákov do ekonomicky a vojensky najsilnejšieho spolku sveta bola mimoriadne strastiplná.

Slovensko bolo v 90. rokoch pre mečiarizmus brané ako čierna diera strednej Európy, preto sme sa do NATO dostali až o päť rokov neskôr ako naši susedia, Česko, Poľsko a Maďarsko. Stále ale máme čo doháňať. „Sme stále závislí od starej sovietskej a ruskej techniky. Za posledných rokov od vstupu boli ozbrojené sily absolútne zanedbané,“ povedal štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák.

Slovensko v súčasnosti nakupuje 14 amerických stíhačiek za 1,6 miliardy eur. Na letisku v Sliači máme ešte stále dosluhujúce ruské MiGy, ktorých udržiavanie pri živote nás ročne stojí desiatky miliónov eur. Obmieňajú sa aj vrtuľníky, no veľký problém vidí štátny tajomník na zemi. „Tam treba v podstate vymeniť všetko, od tankov, obrnených vozidiel, transportérov, vozidiel, všetko,“ dodal Ondrejcsák.

„Veľmi veľa techniky je po životnosti. Naši vojaci jazdia ešte na V3Skách, ktoré majú 70 rokov,“ povedal tieňový minister obrany z OĽaNO Jaroslav Naď. Okrem stíhačiek Slovensko obstaráva aj transportéry, ministerstvo obrany chce do roku 2030 vybudovať ťažkú mechanizovanú brigádu, čo je najväčší slovenský záväzok voči spojencom.

Naše členstvo trpí aj politicky. Slovensko nemá v parlamente schválenú bezpečnostnú a obrannú stratégiu, ktorá označuje Rusko za hrozbu a najnovšie to v koalícii iskrí aj pre rokovanie o dohode so Spojenými štátmi americkými. Oboje pre odpor Slovenskej národnej strany.

Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk