Karol Galek
Karol Galek, tímlíder SaS pre energetiku. PHOTO: redakcia/red.

Karol Galek: Kto má mať prednosť? Zdravie, alebo uhlie? Opýtal som sa v Európskom parlamente

V utorok 2.4.2019 sa petičný výbor Európskeho parlamentu zaoberal sťažnosťou Bojnických kúpeľov voči Hornonitrianskym baniam Prievidza. Obe sú súkromné s tým rozdielom, že banská spoločnosť  má vládou až do roku 2023 garantovaný odber vyťaženého uhlia. Slováci sa na jeho spaľovanie v tomto roku poskladajú v cenách elektriny sumou 115 miliónov eur.

Okrem toho ale svojou činnosťou ohrozujú aj liečebné pramene v Bojniciach. Uhlie totiž ťažia iba pár kilometrov od kúpeľov, dokonca priamo v ich druhom ochrannom pásme. Ťažba je hlbinná, pričom ale termálna voda je akumulovaná vo vrstvách pod uhlím. Efekt ťažby je tak rovnaký, ako keď v ruke držíte nasiaknutú stlačenú špongiu a tlak pomaly uvoľňujete. Vody zo špongie bude pochopiteľne tiecť stále menej a menej. A presne toto sa dnes deje. Za 40 rokov ťažby uhlia poklesla výdatnosť napríklad Termálneho jazera na takmer polovicu (tab. 1).

Tab. 1 Výdatnosti prameňa Termálne jazero v období 1968 – 2010 (Marcin et al., 2011)

Obavy kúpeľov Bojnice sú taktiež z plánovanej činnosti. Otvárku dvanásteho ťažobného poľa sa nám síce na úrovni Trenčianskej župy podarilo zastaviť, avšak žiadosť o posúdenie vplyvov je stále otvorená. Ťažba je navrhnuta iba 3 kilometre od kúpeľov, pričom v minulosti sa baníkom už raz liečebné vody takmer podarilo „vypustiť“. 22. januára 1954 došlo v bani k prievalu, a do banských chodieb sa valilo 10 litrov 25 stupňovej vody každú sekundu. Tento prítok časom ustal, avšak za päť mesiacov sa výdatnosť prameňov v Bojniciach znížila z 39 na 15 litrov za sekundu.

A aby toho nebolo málo, Hornonitrianske bane od roku 1999 využívajú neďaleký termálny vrt v lokalite Laskár. Táto voda má podobné zloženie a vlastnosti ako tá z Bojníc. Jej intenzívne čerpanie na ohrev banských vôd a vykurovanie skleníkov sú v rozpore s tým, na čo podľa logiky mali byť liečivé vody využité.

Viac..  Peter Pollák: Peniaze z EÚ sme vybavili, k ľuďom sa však nedostávajú. VIDEO

Práve kúpeľníctvo má totiž pri príprave regiónu hornej Nitry na život po uhlí zohrať dôležitú úlohu. Ako z pohľadu zamestnanosti, tak aj rozvoja turizmu. Samotná transformácia je financovaná aj z prostriedkov Európskej únie a horná Nitra bola vybraná ako jeden z pilotných projektov. Napriek tomu okrem termínu ukončenia dotovania elektriny z domáceho uhlia v roku 2023, do ktorého sme ministra Žigu v pote tváre dokopali, nepoznáme dodnes žiaden ďalší harmonogram.

Aj z tohto dôvodu som preto v utorok požiadal petičný výbor Európskeho parlamentu o dohľad týmto prípadom a prijatie nezávislého odborného stanoviska. Oboje mi predsedníčka výboru pani Cecilia Wikström prisľúbila s tým, že list so žiadosťou o stanovisko k sťažnosti Bojnických kúpeľov bude zaslaný nielen príslušnému slovenskému ministerstvu, ale rovnako sa ním bude zaoberať aj výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie a zdravie.

Som preto rád, že keď si už doma nevieme určiť vlastné priority, tak tu máme aspoň nezávislé Európske inštitúcie, ktoré sa vedia na vec pozrieť z nadhľadu. Verím, že náš spoločný tlak pomôže pri záchrane slovenského prírodného dedičstva, ktorým liečivé vody kúpeľov Bojnice bezpochyby sú.

Komentár pripravil Karol Galek, tímlíder SaS pre energetiku.

O dac

Odporúčame pozrieť

Europska unia

Súhrnná správa o činnosti EÚ v roku 2023

Komisia uverejnila súhrnnú správu o činnosti EÚ za rok 2023. V roku 2023 EÚ naďalej …

Consent choices