Dnes ponúkam prvý zo série článkov, ktorými chcem prispieť v rámci prípravy na eurovoľby k lepšej informovanosti a väčším vedomostiam o Európskej únii. Postupne až do eurovolieb, ktoré budú 25.mája 2019, by som chcel predstaviť jednotlivé inštitúcie a priblížiť ich význam a fungovanie v rámci Európskej únie. Ako kandidát strany SaS kampaňujem po slovenských mestách a mám taký dojem, že na Slovensku vieme málo o EÚ. To je asi aj dôvôd, prečo je tak malá účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu.
V týchto dňoch rezonovala otázka odkladu brexitu a rokovali o ňom predstavitelia všetkých členských štátov (prezidenti alebo premiéri) vrátane britskej premiérky. Takéto stretnutie lídrov všetkých krajín Európskej únie sa nazýva Samit EÚ. Slovensko na ňom zastupuje predseda vlády, aktuálne Peter Pellegrini. Samit je vlastne zasadnutie Európskej rady.
Európska rada (ER) je jednou zo siedmych oficiálnych inštitúcií Európskej únie. Sú to teda všetci lídri členských krajín Európskej únie, ktorých vedie stály predseda Európskej rady, ktorým je v súčasnosti Donald Tusk. Predseda Európskej rady je považovaný za akéhosi prezidenta EÚ, zastupuje úniu navonok. Medzi členov ER patrí ešte predseda Európskej komisie (Jean-Claude Juncker) a vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Európska rada je považovaná za najvyššiu úroveň spolupráce členských krajín. Politické smerovanie, priority a program Európskej únie do budúcnosti určuje Európska rada. Stanovuje aj spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ. Taktiež navrhuje a vymenúva kandidátov do rôznych vysokých funkcií v Európskej komisii. Zvyčajne sa stretáva štyrikrát ročne, v prípade naliehavých otázok však predseda môže zvolať aj mimoriadne zasadnutie. Rozhodnutia Európskej rady sa zvyčajne prijímajú konsenzom, v niektorých prípadoch však aj jednomyseľne alebo kvalifikovanou väčšinou. Hlasovať však môžu iba hlavy štátov alebo predsedovia vlád.
Sídlo Európskej rady je v Bruseli.
Je dôležité upozorniť, ža častokrát sa pojem Európska rada zamieňa s pojmami Rada EÚ, alebo Rada Európy. Nie je to to isté. Ide o rôzne inštitúcie a každá z nich má úplne iné kompetencie.
Európska rada rieši aj otázku využívania európskych fondov v budúcom programovom období 2021-2027 a o tom, ako bude vyzerať nasledujúce programové obdobie a aké priority bude únia z fondov podporovať, záleží vo veľkej miere aj od rozhodnutí Európskej rady.
Európska rada vznikla na základe nepravidelných vrcholných stretnutí hláv štátov konaných od roku 1975. Európsku radu do súboru zmlúv EÚ po prvý raz zaradil Jednotný európsky akt (1986), ktorý vymedzil jej zloženie a stanovil, že sa bude schádzať dvakrát ročne. Maastrichtskou zmluvou (1992) sa oficiálne potvrdila jej úloha v inštitucionálnom procese EÚ.
Od roku 2016 sa hlavy štátov a vlád stretávajú vo formáte „EÚ-27“, bez Spojeného kráľovstva. Tieto stretnutia boli najprv neformálne, pred oficiálnym oznámením Spojeného kráľovstva o vystúpení z EÚ podľa článku 50 Zmluvy o EÚ v marci 2017. Po oznámení sa popri pravidelných zasadnutiach uskutočnili viaceré oficiálne zasadnutia Európskej rady vo formáte EÚ-27 o článku 50.
Zdroj: www.europa.eu