Martin Klus
Martin Klus. PHOTO: Archív MK.

Martin Klus: Neformálny európsky summit v Sibiu dopadol v duchu „veľa kriku pre nič“

Napriek tomu, že neformálny európsky summit v Sibiu bol dlho plánovaný a vzbudzoval viaceré očakávania, výsledkom je len nekonkrétna a viaczmyselná deklarácia. Taká, ktorá namiesto odpovedí „kam smeruje EÚ“, prináša ešte viac otvorených otázok.

Únia sa v nej napr. zaväzuje „chrániť Európu“, no nie je zrejmé pred čím, ani proti komu a už vôbec nie čím. A to napriek tomu, že o tzv. európskej armáde, hybridnej vojne, či dôslednej ochrane hraníc, sa v rôznej podobe hovorí už niekoľko rokov. Ešte v roku 2016 sa lídri EÚ v Bratislave rozhodli, že opäť nadobudnú dôveryhodnosť a zastavia rast rôznych euroskeptických síl. Bohužiaľ, práve stretnutia akým bolo včerajšie v Sibiu sa dajú pri tomto predsavzatí označiť ako premárnená príležitosť. Mali by totiž slúžiť aj na vyhodnotenie rôznych zlyhaní. Za také možno považovať napr. nerealizáciu plánu na vytvorenie tzv. prijímacích centier pre migrantov v severoafrických krajinách, ktorý sa dohodol ešte na summite v júni minulého roka. Pomenovanie zodpovedných, či aspoň návrh na revíziu bolo radšej nahradené vzletnými frázami o „silnejšej únii a jasnejšej budúcnosti“. A potom sa čudujeme, že opraty preberajú politici, ktorí ponúkajú jednoduché riešenia zložitých problémov.

Dôveryhodnosti únie nijako nepridáva ani viaczmyselnosť fráz typu „ukázať solidaritu v časoch núdze a navzájom pri sebe stáť“. Takú si skeptici môžu opäť vysvetliť ako odkaz na nerealizované migračné kvóty a cynici rovno spojiť s prejavmi nemeckej „solidarity“ pri výstavbe plynovodu Nord stream 2, či odskočeniu od iniciatívy o zmenách klímy. Keďže summit bol opäť bez britskej prítomnosti a pôvodne mal byť prvým po Brexite, trestuhodne sa na ňom opomenuli viaceré otvorené otázky súvisiace s touto témou. Napr., ako legislatívne zabezpečiť možné skrátenie mandátu nových britských europoslancov, či aká bude britská rola pri kreovaní budúcej Európskej komisie. Namiesto toho sme sa dozvedeli o ambícii únie „vždy dodržiavať princíp spravodlivosti“ v čase, kedy je hostiteľská krajina blokovaná vstúpiť do Schengenského priestoru napriek tomu, že už niekoľko rokov spĺňa všetky podmienky. Škoda, veľa kriku pre nič, dva týždne pred voľbami do Európskeho parlamentu, sú len ďalšou pozvánkou pre radikálov, aby naďalej určovali európske témy.

Viac..  Robert Hajšel: Ak chceme znižovať emisie skleníkových plynov, musíme dekarbonizovať priemysel

O Martin Klus

doc. PhDr. Martin Klus, PhD., MBA je slovenský politológ. V rokoch 2009 – 2014 bol jedným z mediálne najcitovanejších slovenských politológov. Počas tohto obdobia poskytol stovky politických analýz domácim (RTVS, TA3, JOJ, Markíza, Rádio Lumen, Hospodárske noviny, Pravda, Nový Čas, Aktuálne.sk, Aktuality.sk a pod.), ale aj zahraničným médiám (Česká televize, Lidové noviny, Magyar Rádió, Wiener Zeitung, TRT, BBC a pod.). Aktívne sa od roku 1999 realizuje aj v rámci tretieho sektora s cieľom zvýšiť občiansku či študentskú participáciu na veciach verejných, resp. v rámci okrášľovacích a vzdelávacích aktivít. Viackrát sa angažoval v politických, odborných i občianskych iniciatívach na zmenu volebných a referendových zákonov. Od roku 2003 pôsobí ako vysokoškolský pedagóg v oblasti politológie, verejnej politiky, verejnej správy, európskych štúdií, lobingu a politického marketingu. V období rokov 2010 – 2014 pôsobil ako prorektor pre zahraničné styky, vzťahy s verejnosťou a edičnú činnosť na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a v tej istej funkcii aj na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici v mesiacoch november – december 2014, kedy sa kvôli politickým aktivitám rozhodol na funkciu abdikovať. 15. novembra 2014 zvíťazil vo voľbách do Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici v obvode Rudlová-Sásová a v aktuálnom funkčnom období pôsobí ako jeden z najaktívnejších poslancov. Od decembra 2014 ohlásil spoluprácu s politickou stranou Sloboda a Solidarita, kde pôsobí ako expert a tímlíder pre zahraničnú politiku a politický systém. V roku 2016 kandidoval v parlamentných voľbách na kandidátnej listine SaS. Politická strana získala 315 558 hlasov, čo činí 12,10 % a Martin Klus získal 21 513 preferenčných krúžkov, čím sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. 31. marca ohlásil Martin Klus svoju kandidatúru na župana Banskobystrického kraja v krajských voľbách v novembri 2017. Na konci júna 2017 ho strany SaS, OĽaNO, NOVA, KDH a OKS podporili ako ich spoločného kandidáta na tento post. 3. októbra oznámil, že v zmysle sľubu, ktorý dal voličom netrieštiť hlasy demokratických kandidátov, sa na základe prieskumov rozhodol vzdať svojej kandidatúry a podporiť kandidáta Jána Luntera. Ten 4. novembra veľkou väčšinou hlasov porazil úradujúceho župana, lídra extrémistickej K-ĽSNS Mariana Kotlebu.

Odporúčame pozrieť

Komisia uverejňuje správu o stave Schengenu s prioritami na nasledujúci rok

Komisia predstavila správu o stave Schengenu za uplynulý rok, ktorá zároveň stanovuje nové priority na nasledujúci …

Consent choices