Juncker
Jean-Claude Juncker. PHOTO: © European Union.

Junckerov plán sa osvedčil pri podpore zamestnanosti a rastu v celej EÚ

Investičný plán pre Európu – nazývaný aj Junckerov plán – sa veľmi osvedčil pri podpore zamestnanosti a rastu v celej EÚ. Investície, ktoré uskutočnila skupina Európskej investičnej banky (EIB) s podporou Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý bol zriadený v rámci Junckerovho plánu, pomohli v porovnaní so základným scenárom zvýšiť hrubý domáci produkt (HDP) EÚ o 0,9 % a vytvoriť 1,1 milióna pracovných miest. Do roku 2022 sa HDP EÚ v dôsledku Junckerovho plánu zvýši o 1,8 % a vznikne 1,7 milióna pracovných miest. Ide o najnovšie výpočty Spoločného výskumného centra a ekonomického oddelenia skupiny EIB na základe dohôd o financovaní schválených do konca júna 2019.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v tejto súvislosti povedal: „Dosiahli sme to, čo sme si predsavzali: prinavrátiť do Európy stabilný rast a podporiť vytváranie pracovných miest. Do roku 2022 sa počet pracovných miest na trhu práce EÚ v dôsledku Junckerovho plánu zvýši o 1,7 milióna a hrubý domáci produkt narastie o 1,8 %. Od začiatku tvrdím, že tento plán určite nie je všeliek, no viac než milión malých podnikov sa vďaka nemu dostalo k financiám, ku ktorým predtým nemali prístup, a na to môžeme byť hrdí.“

Podpredseda Komisie Jyrki Katainen, zodpovedný za pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť, dodal: Od predloženia prvých projektov v roku 2015 sme urazili kus cesty. Európske hospodárstvo je dnes opäť na správnej ceste, pričom vplyv investičného plánu bude dlhotrvajúci. Projekty, ktoré boli doposiaľ financované, smerovali do viac než jedného milióna malých spoločností a pomáhajú nám prejsť na nízkouhlíkové, obehové a udržateľné hospodárstvo. S hrdosťou konštatujem, že sa nám podarilo dosiahnuť našu najvyššiu prioritu, teda zmobilizovať súkromné prostriedky na úžitok celej spoločnosti.“

Prezident skupiny Európskej investičnej banky Werner Hoyer v tejto súvislosti povedal: „Keď sme o tejto iniciatíve pred piatimi rokmi prvýkrát diskutovali, mnohí boli skeptickí. Len ťažko sa dá uveriť, že nejaký finančný nástroj by dokázal vytvoriť rádovo milióny pracovných miest alebo podporiť až milión spoločností. No najnovšie výpočty ukazujú, že sme urobili dobre, že sme tejto myšlienke verili. Junckerov plán má už teraz výrazný vplyv na hospodárstva a životy ľudí v celej Európe: podporili sa z neho projekty zamerané na životné prostredie, ochranu klímy, inovácie a spravodlivejšiu spoločnosť, pričom tieto myšlienky sa z neho budú podporovať aj vtedy, keď my dvaja so Jean-Claudom budeme už dlho na dôchodku.“

Dlhodobé účinky

Popri priamom vplyve, ktorý má Junckerov plán na vytváranie pracovných miest a rast HDP, bude mať tento plán na EÚ zároveň aj dlhodobý makroekonomický vplyv. Pri pohľade do budúcnosti do roku 2037 budú operácie v rámci Junckerovho plánu stále generovať 1 milión pracovných miest a prispievať k rastu HDP EÚ o 1,2 %. Vďaka zlepšenej konektivite a zvýšenej produktivite, ku ktorým došlo v dôsledku projektov podporených z Junckerovho plánu, sa v dlhodobejšom horizonte pomáha zvyšovať európska konkurencieschopnosť a rast.

Zvyšovanie investícií a podpora MSP

K októbru 2019 má Junckerov plán podľa očakávaní zmobilizovať v celej EÚ dodatočné investície v hodnote 439,4 miliardy eur. Očakáva sa, že lepší prístup k financiám bude odteraz mať viac než jeden milión startupov a malých podnikov.

Približne 70 % z očakávaných zmobilizovaných investícií pochádza zo súkromných zdrojov. Junckerov plán teda splnil svoj cieľ prilákať súkromné investície.

Kto získal finančné prostriedky?

Vďaka Junckerovmu plánu EIB a jej dcérska spoločnosť na financovanie malých podnikov Európsky investičný fond (EIF) schválili financovanie takmer pre 1 200 operácií a sú pripravené poskytnúť rizikové financovanie viac než miliónu startupov a MSP v najrôznejších sektoroch hospodárstva a vo všetkých 28 krajinách EÚ.

Stav k októbru 2019 je taký, že v pomere k HDP najviac investícií stimulovaných z EFSI dostalo Grécko, Estónsko, Portugalsko, Bulharsko a Poľsko. Z celého radu projektov, ktoré boli podporené z Junckerovho plánu, možno spomenúť celoeurópsku infraštruktúru pre vysokorýchlostné nabíjanie elektromobilov, spoločnosť na nakladanie s potravinovým odpadom v Rumunsku či pracovnú reintegráciu bývalých armádnych zamestnancov v Holandsku. Podrobnejší prehľad podľa jednotlivých krajín a odvetví a ďalšie príklady projektov možno nájsť v informačných prehľadoch.

Viac..  Týždeň v EP: Ženy v športe, obchod s Ukrajinou a Moldavskom a príprava na plenárne zasadnutie  

Aký prínos má Junckerov plán pre občanov a podniky?

Okrem financovania inovačných projektov a nových technológií podporil Junckerov plán aj iné ciele EÚ, napríklad v oblasti klímy, sociálnej a dopravnej politiky. Vďaka Junckerovmu plánu:

  • viac než 10 miliónov domácností má prístup k energii z obnoviteľných zdrojov,
  • 20 miliónov Európanov využíva lepšie služby zdravotnej starostlivosti,
  • 182 miliónov cestujúcich ročne využíva lepšiu železničnú a mestskú infraštruktúru.

Celkový prehľad prínosov je uvedený vo výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2018 o jej pôsobení v EÚ.

Vplyv na opatrenia v oblasti klímy

Európsky fond pre strategické investície, zriadený v rámci Junckerovho plánu, podporuje prelomové nápady na ochranu planéty. Projekty financované skupinou EIB v rámci Junckerovho plánu majú za cieľ zmobilizovať investície do opatrení v oblasti klímy vo výške 90,7 miliardy eur. Patria medzi ne budovy s nulovou spotrebou energie, veterné parky, projekty v oblasti solárnej energie, sprchy s úsporou vody, ekologické autobusy a osvetlenie LED.

Individualizované poradenské služby a online miesto na stretávanie

Ďalším dôležitým cieľom Junckerovho plánu je pomôcť rozbehnúť projekty. Európske centrum investičného poradenstva poskytuje technickú pomoc a poradenstvo pre vznikajúce projekty. Od svojho zriadenia v roku 2015 centrum vybavilo viac než 1 400 žiadostí predkladateľov projektov zo všetkých krajín EÚ, pričom viac než 400 z nich aktuálne využíva individualizovanú poradenskú podporu. Vyše 50 z týchto projektov sa už dostalo do úverového systému EIB. Spomedzi nich možno spomenúť modernizáciu systému pouličného osvetlenia vo Vilniuse, ktorej cieľom bolo dosiahnuť vyššiu energetickú účinnosť. Tento projekt, ktorý zároveň dostal aj úver krytý z EFSI vo výške 21,6 milióna eur, pomôže znížiť spotrebu elektrickej energie a náklady o odhadovaných 51 %, čím dôjde k úspore približne milión eur ročne. Táto úspora energie zodpovedá priemernej spotrebe energie takmer 3 100 domácností.

Od septembra 2019 bolo okrem toho na Európskom portáli investičných projektov, čo je online miesto stretávania pre predkladateľov projektov a investorov, uverejnených viac než 890 projektov. Pochádzajú zo všetkých hlavných odvetví hospodárstva EÚ a celková navrhovaná výška investícií dosahuje 65 miliárd eur. Viac než 60 projektov uverejnených na portáli dostalo finančné prostriedky. Portál zároveň ponúka aj ďalšie služby – organizuje napríklad podujatia, ktorých cieľom je sprostredkúvanie obchodných partnerstiev.

Súvislosti

Investičný plán pre Európu (Junckerov plán) zaviedla Komisia v novembri 2014 s cieľom zvrátiť klesajúci trend nízkej úrovne investícií a nasmerovať Európu k oživeniu hospodárstva. Jeho troma cieľmi bolo odstrániť prekážky brániace investíciám, zviditeľniť investičné projekty a poskytnúť im technickú pomoc a inteligentnejšie využívať finančné zdroje. Európsky fond pre strategické investície je záruka EÚ, ktorá skupine EIB umožňuje financovať viac projektov, ktoré sú zároveň nezriedka aj rizikovejšieho charakteru.

Financovanie sa často zameriava na vysoko inovatívne projekty alebo startupy, ktoré ešte nemajú úverovú históriu. Projekty zároveň spájajú aj menšie potreby v oblasti infraštruktúry podľa jednotlivých odvetví a geografických oblastí. Junckerov plán skupine EIB umožňuje financovať väčší počet operácií s rizikovejším profilom, než by bolo možné bez podpory záruky EÚ, a zároveň jej pomáha oslovovať nových klientov: traja zo štyroch klientov, ktorí dostávajú podporu z Junckerovho plánu, sú pre banku novými partnermi.

Európsky parlament dal 18. apríla 2019 zelenú programu, ktorý má byť v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci následníkom Junckerovho plánu: Program InvestEU.

Na posúdení makroekonomického vplyvu spoločne pracuje ekonomické oddelenie EIB a Spoločné výskumné centrum (JRC) Komisie. Vychádza z etablovanej, uverejnenej a odborne recenzovanej metodiky, ktorú vypracovalo Spoločné výskumné centrum. Podrobné údaje o modelovaní sú k dispozícii v správe o vplyve z júna 2018.

O dac

Odporúčame pozrieť

Europska unia

Súhrnná správa o činnosti EÚ v roku 2023

Komisia uverejnila súhrnnú správu o činnosti EÚ za rok 2023. V roku 2023 EÚ naďalej …

Consent choices