EuropskeNoviny.sk
Podľa novej správy Európskeho dvora audítorov (EDA) by sa orgány hraničnej kontroly v členských štátoch mali viac zameriavať na okamžité zadávanie úplných údajov do informačných systémov EÚ, ktoré podporujú dozor nad vonkajšími hranicami schengenského priestoru. Schengenské informačné systémy sú silným nástrojom a príslušníci pohraničnej stráže ich čoraz viac používajú pri vykonávaní hraničných kontrol. V súčasnosti však tieto systémy niektoré údaje vôbec neobsahujú, zatiaľ čo ďalšie údaje sú buď neúplné alebo sa nezadali včas. Podľa audítorov sa tým znižuje účinnosť niektorých hraničných kontrol.
Vytvorením schengenského priestoru, v ktorom sa zrušili hraničné kontroly medzi 22 zúčastnenými členskými štátmi a štyrmi ďalšími európskymi krajinami, sa zdôraznil význam účinnej kontroly a dozoru nad vonkajšími hranicami tohto priestoru, aby sa zabránilo zločinu a terorizmu a aby sa kontrolovala migrácia. Podľa odhadov sa z rozpočtu EÚ poskytlo viac než 600 mil. EUR na zriadenie informačných systémov na podporu práce príslušníkov pohraničnej stráže.
Audítori preskúmali, do akej miery informačné systémy hraničnej kontroly umožňovali príslušníkom pohraničnej stráže kontrolovať jednotlivcov vstupujúcich do schengenského priestoru cez schválené hraničné priechody – pozemné hraničné priechody, námorné prístavy a letiská. Tieto informačné systémy sa týkali kontrol osôb a predmetov, víz a azylu, porovnávania odtlačkov prstov a záznamov o cestujúcich. Audítori navštívili Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Poľsko.
„Príslušníci pohraničnej stráže používajú údaje uložené v informačných systémoch ako základ na prijímanie rozhodnutí, či pustiť osobu ďalej, ale v niektorých prípadoch nedostanú zo systému dostatočné informácie na to, aby mohli prijať takéto rozhodnutie,” uviedla Bettina Jakobsen, členka EDA zodpovedná za túto správu. „Náš audit sa zameral na určovanie aspektov v rámci navrhovania a používania týchto systémov, ktoré môžu príslušníkom pohraničnej stráže pomôcť pri účinnejšom vykonávaní ich činnosti.“
Schengenské informačné systémy sú podľa audítorov vo všeobecnosti dobre navrhnuté tak, aby uľahčovali priebeh hraničných kontrol a členské štáty, ktoré sme navštívili, vo všeobecnosti dodržiavajú príslušný právny rámec. Niektoré krajiny však umožňovali vykonávanie hraničných kontrol účinnejším spôsobom ako iné krajiny a členské štáty mohli používať informačné systémy systematickejším spôsobom.
Po vykonaní prieskumu medzi príslušníkmi hraničnej stráže audítori zistili, že viac ako polovica z nich aspoň raz umožnila osobám prekročiť hranice bez toho, aby nahliadli do systémov. Predovšetkým audítori zaznamenali rozdiely medzi počtom vydaných schengenských víz a počtom skontrolovaných víz, čo by mohlo naznačovať, že sa víza na hraničných priechodoch nekontrolujú systematicky
Príslušníci pohraničnej stráže nie vždy získavajú zo systémov včasné a úplné údaje. Pri kontrole mena môžu napríklad získať stovky výsledkov – väčšinou ide o nesprávne pozitívne lustrácie, ktoré musia skontrolovať manuálne. Podľa audítorov to nielenže znižuje účinnosť hraničných kontrol, ale zvyšuje to aj riziko prehliadnutia skutočných pozitívnych lustrácií.
Dlhé oneskorenia pri zavádzaní informačných riešení v oblasti dozoru a záznamov o cestujúcich do praxe zabránili hraničným orgánom vo výmene dôležitých informácií. Oneskorenia ovplyvnili aj výmenu informácií na hraniciach a výmenu údajov o odtlačkoch prstov. Audítori varujú, že oneskorený prenos údajov o odtlačkoch prstov môže viesť k tomu, že za spracovanie konkrétnej žiadosti o azyl ponesie zodpovednosť nesprávna krajina. Okrem toho členským štátom trvá dlho, kým odstránia nedostatky zistené počas hodnotení systémov, ktoré audítori napriek tomu považujú za „ dôkladné a metodické“.
Audítori odporúčajú, aby Európska komisia podporovala ďalšie odborné školenia v oblasti informačných systémov, zlepšila postupy kontroly kvality údajov, analyzovala nezrovnalosti pri kontrolách víz, obmedzila oneskorenia v zadávaní údajov a skrátila čas potrebný na opravu zistených nedostatkov.
