EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament vyzval Radu, aby urýchlene zaujala postoj k formátu a organizácii Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá by mala intenzívnejšie zapojiť občanov do diskusií o reforme EÚ.
Desať rokov po Lisabonskej zmluve, 70 rokov po Schumanovej deklarácii a v súvislosti s pandémiou COVID-19 nastal čas na prehodnotenie fungovania Únie, uvádza sa v uznesení, ktoré plénum schválilo pomerom hlasov 528 (za): 124 (proti): 45 (zdržalo sa hlasovania).
Poslanci pripomínajú, že Únia si prešla mnohými významnými krízami, ktoré sú podľa nich dôkazom nevyhnutnosti inštitucionálnych a politických reforiem vo viacerých oblastiach správy vecí verejných na úrovni EÚ.
Parlament potvrdil svoj postoj z januárového uznesenia zdôrazňujúc, že hlas občanov mal tvoriť jadro širších diskusií o možných riešeniach vnútorných a vonkajších výziev, ktoré nebolo možné predvídať v čase vyjednávaní o Lisabonskej zmluve.
Poslanci vyzvali Radu a Komisiu, aby sa zapojili do rokovaní s cieľom nájsť spoločnú dohodu v otázke usporiadania Konferencie o budúcnosti Európy ešte pred letnými prázdninami. Zákonodarcovia privítali pripravenosť Komisie postupovať v tejto otázke rýchlo, zároveň však vyjadrili poľutovanie nad tým, že Rada sa na svojom postoji zatiaľ nedohodla.
Prijatiu uznesenia predchádzala v stredu plenárna rozprava, na ktorej sa zúčastnila aj Nikolina Brnjac, štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Chorvátskej republiky zastupujúca Radu (ministrov) EÚ, a Dubravka Šuica, podpredsedníčka Európskej komisie pre demokraciu a demografiu.
Súvislosti
Konferencia o budúcnosti Európy mala pôvodne odštartovať v máji 2020 a trvať dva roky. Začiatok konferencie, ktorú by mali spoluorganizovať Európsky parlament, Rada a Komisia, bol však odložený kvôli pandémii nového koronavírusu.
Na konferencii by sa podľa poslancov mali zúčastniť občania z odlišných prostredí a s rôznorodým zázemím, zástupcovia občianskej spoločnosti a ďalšie zainteresované strany na európskej, štátnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby sa zapojili do transparentného, inkluzívneho, participatívneho a vyváženého procesu definovania budúcich priorít Únie.
Parlament presadzuje, aby bola konferencia založená na otvorenej účasti občanov, ktorí si zadefinujú aj rozsah preberaných tém. Poslanci tiež požadujú, aby sa závery konferencie pretavili do prijatia náležitých opatrení. Tri hlavné inštitúcie EÚ, teda Európsky parlament, Rada a Komisia, by sa podľa nich mali zároveň zaviazať, že na základe požiadaviek občanov zrealizujú aj zásadné reformy – vrátane prípadnej novelizácie zakladajúcich zmlúv EÚ.
