PHOTO: © European Union.

Zmena na čele USA: Europoslanci veria v nový začiatok transatlantických vzťahov

Poslanci v stredajšej rozprave privítali inauguráciu Joea Bidena ako príležitosť na posilnenie vzťahov medzi EÚ a USA a zlepšenie spolupráce na riešení spoločných výziev a hrozieb.

Európsky parlament v stredu diskutoval o inaugurácii Joea Bidena za nového prezidenta Spojených štátov amerických, ako aj o politickej situácii v USA. Na rozprave sa okrem poslancov zúčastnili predseda Európskej rady Charles Michel a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.

Predseda Európskej rady Charles Michel v úvode rozpravy vyhlásil: „Dnešok je príležitosťou na oživenie našich transatlantických vzťahov, ktoré v posledných štyroch rokoch výrazne utrpeli. Počas tohto obdobia sa svet stal zložitejším, menej stabilným a menej predvídateľnými miestom. Pre nás, Európanov to viac ako kedykoľvek predtým znamená, že svoj osud musíme zobrať pevne do svojich rúk, aby sme ochránili naše záujmy a presadzovali naše hodnoty. Spolu s USA musíme byť jadrom medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, zasadzujúc sa o mier, bezpečnosť, prosperitu, slobodu, ľudské práva a rovnosť žien a mužov.‟

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen uviedla: „Európa má teraz v Bielom dome priateľa a je pripravená na nový začiatok so svojim najstarším a najdôveryhodnejším partnerom. Musíme sa zasadiť za globálnu zmenu založenú na spoločných hodnotách,‟ a to v oblasti demokracie, zmeny klímy, digitalizácie či boja proti pandémii. Šéfka únijnej exekutívy v súvislosti s útokom na Kapitol Spojených štátov, ktorý bol organizovaný cez internet, a nenávistnými prejavmi a dezinformáciami, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach, vyzvala na spoluprácu EÚ a USA v oblasti regulácie technologických spoločností. „Bezuzdná politická sila internetových gigantov musí byť obmedzená‟ a ich počínanie musí byť diktované zákonom, a nie „svojvoľnými rozhodnutiami generálnych riaditeľov zo Silicon Valley‟, dodala.

Regulácia technologických gigantov, boj proti populizmu, riešenie spoločných výziev

„Dnešok je dňom nádeje. Štyri roky rozdeľovania spoločnosti sú za nami,‟ zdôraznil Manfred Weber (EPP, DE). EÚ však podľa neho nie je v pozícii, aby mohla Spojeným štátom kázať, nakoľko zápasí s rovnakými problémami. „Sociálne siete zvýrazňujú extrémistické pozície. Veľké technologické spoločnosti potrebujú jasné pravidlá – slúžiť musia spoločnosti,‟ vyhlásil šéf poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany. Je tiež dôležité brať obavy Trumpových voličov vážne, podčiarkol a dodal: „Ochrana hraníc nie je prejavom extrémizmu. Chráňme spolu naše spoločné hodnoty a inštitúcie.‟

„Ignorovanie problému nerovnosti viedlo v uplynulých niekoľkých rokoch k niektorým z najhorších zvratov vrátane brexitu či trumpizmu,‟ vyhlásila Iratxe García Pérez (S&D, ES) dodávajúc, že všetky demokracie, dokonca aj tie najsilnejšie, sú zraniteľné. Desivé scény z útoku na Kapitol potvrdzujú, že „musíme bojovať proti dezinformáciám‟. Ďalšou spoločnou výzvou pre EÚ a USA je obnova multilaterálneho systému a zaistenie rešpektovania pravidiel a demokratických inštitúcií, dodala šéfka socialistov a demokratov v EP.

„Útok na Kapitol má rozpoznateľné korene,‟ vyhlásil Dacian Ciolos (RE, RO). „Populizmus, honba za individualistickými záujmami vo verejných funkciách, polarizácia a veľké lži vymyslené a šírené z úradu najvyššieho predstaviteľa krajiny. Žiadna demokracia na svete nie je imúnna voči tomuto nebezpečenstvu,‟ uviedol predseda poslaneckého klubu Obnovme Európu. Dnešok je „príležitosťou, ktorú nemôžeme premeškať. Musíme si vyhrnúť rukávy a prebudovať naše partnerstvo (…) a nájsť spoločnú víziu riešenia spoločných výziev ‟, medzi ktoré patria napríklad zníženie napätia v obchodných vzťahoch, boj proti zmene klímy či vysporiadanie sa s technologickými gigantmi.

Jerome Riviere (ID, FR) vyhlásil, že útok na chrám americkej demokracie je neospravedlniteľný. Člen poslaneckého klubu Identita a demokracia kritizoval rozhodnutie sociálnych sietí zablokovať demokraticky zvoleného prezidenta, ktorý bol stále vo funkcii, čo bolo podľa neho v rozpore so základnou demokratickou zásadou slobody prejavu. Dodal tiež, že porážka Donalda Trumpa nezmení politický program USA, „ktorým je vládnuť ľuďom na celom svete‟.

Ska Keller (Zelení/EFA, DE) vyzvala na ochranu základných slobôd a zásad právneho štátu. Udalosti z Kapitolu boli podľa nej priamym dôsledkom povzbudzovania davu zo strany Donalda Trumpa a „štyroch rokov dennodenných lží a pohŕdania faktami‟. Šéfka poslaneckého klubu Zelení/EFA sa pléna opýtala, či je Európa v bezpečí pred populizmom a demagógmi, pred dezinformáciami a útokmi na zásady právneho štátu, poukazujúc pritom na kampaň k brexitu „plnú nehoráznych lží a falošných sľubov,‟ na „neuveriteľnú ignoranciu“ práva žien na rozhodovanie o vlastnom tele zo strany poľskej vlády, ako aj na „systematickú demontáž právneho štátu v Maďarsku Viktorom Orbánom‟.

Derk Jan Eppink (ECR, NL) varoval pred snahou umlčať verejnú diskusiu zo strany technologických gigantov či politikov, zároveň však priznal, že „veľké technologické spoločnosti zneužívajú svoje dominantné postavenie‟ a zdôraznil, že „ich sila musí byť zlomená‟. Demokrati môžu byť podľa podpredsedu poslaneckého klubu konzervatívcov a reformistov „traumatizovaní po štyroch rokoch s Trumpom, (…) noví politickí predstavitelia by sa však mali zdržať kriminalizovania odlišných názorov. Klásť nepohodlné otázky je základom demokracie,‟ dodal.

Štyri roky s Trumpom oslabili dôveru v demokraciu a túto dôveru je nutné obnoviť a posilniť, vyhlásil Martin Schirdewan (Ľavica, DE). Nový prezident USA musí naznačiť nový začiatok v transatlantických vzťahoch, dodal predseda ľavicového poslaneckého klubu požadujúc návrat k multilateralizmu, spoločnú politiku zameranú na ochranu klímy a spoluprácu zameranú na dosiahnutie mierového svetového poriadku.

REAKCIE NAŠICH EUROPOSLANCOV

Michal Šimečka (Obnovme Európu): Útok na Kapitol je smutným zavŕšením štvorročného úsilia Donalda Trumpa rozbiť americké demokratické inštitúcie, ale aj varovaním pre nás ostatných. Keď vidíme hrozivé zábery sfanatizovaného davu na pôde Kongresu, pamätajme si, že proti takémuto vývoju nie sme imúnni ani v Európe. Používame rovnaké sociálne siete, v mnohých otázkach sme rovnako rozdelení a časť našich občanov je rovnako náchylná dôverovať falošným sľubom populistických lídrov. Cestou von je trpezlivosť a poctivosť – pri navrhovaní a presadzovaní kvalitných politických opatrení, pri zastávaní sa vedy a pravdy, ale aj pri odhaľovaní hoaxov a klamstiev populistov. Každý z nás je pri tom dôležitý – riziko rozpadu demokracie dokážeme odvrátiť len spoločným úsilím a vytrvalosťou.  

Ivan Štefanec (EĽS): Donald Trump zanecháva Spojené štáty extrémne polarizované po viacerých spoločenských a politických líniách. Bude ťažkou úlohou novej administratívy tieto konfliktné hrany obrúsiť. Vo vzťahu k Európskej únii očakávam viac predvídateľnosti a obnovenie tradične silných väzieb. Systém americkej demokracie je preverený časom, preto verím, že vyjde zo súčasných problémov ešte viac posilnený.

Viac..  Michal Wiezik: 20 rokov slobody pre prírodu. KOMENTÁR

Monika Beňová (S/D): Joe Biden, ako novozvolený americký prezident, dnes prevezme svoju funkciu. Aj nedávne útoky vo washingtonskom Kapitole ukazujú, že v čase zúriacej koronakrízy preberá riadenie extrémne polarizovanej krajiny. S jeho nástupom sa v prípade zahraničnej politiky a predovšetkým v oblasti transatlantických vzťahov medzi Európskou úniou (EÚ) a USA spájajú viaceré očakávania a nádeje. Tu je však potrebné si zachovať veľkú mieru racionality. Musíme sa zbaviť naivity o automatickom obnovení spojenectva, ktorej svedkami sme minimálne od oznámenia výsledkov amerických volieb. Záujmy novej americkej administratívy na jednej a EÚ a jej členských štátov na druhej strane, sa nemusia prelínať. Schopnosť spolupracovať je samozrejme nevyhnutná, no v prvom rade si musíme trpezlivo počkať na prvé reálne kroky nového amerického prezidenta.

Eugen Jurzyca (EKR): Nie je polarizácia ako polarizácia. Je správne, ak politici primerane reprezentujú, a teda rozdeľujú rôzne tábory voličov. Napríklad podľa toho, či chcú viac hospodársky rast alebo rovnosť, či ochranu životného prostredia. Problémy exprezidenta USA v tejto oblasti vidím dva. Po prvé, polarizoval neprimerane, extrémne, spoločensky deštrukčne. Po druhé, väčšinou nerozdeľoval voličov na základe rozumného programu, ale „len tak“, aby ich rozdelil na „príslušníkov nášho kmeňa“ a nepriateľov. To nakoniec viedlo k záveru, ktorý si USA nezaslúžia a verím, že sa z neho poučia a to nielen ony, ale aj verejnosť celého demokratického sveta. Lebo Trump nie je jediným politikom súčasnosti, ktorý postavil politiku na hneve bez programu.

Martin Hojsík (Obnovme Európu): Spojené štáty Americké dnes čaká obrovská zmena. Doba útokov na demokraciu a médiá, hanobenia žien a celých etnických skupín, ničenia životného prostredia a krokov prehlbujúcich klimatickú krízu v Bielom dome končí. Kongresom dvakrát odvolaný Donald Trump za sebou zanecháva spúšť. 

Prezident Joe Biden a viceprezidentka Kamala Harris prinášajú pozitívnu zmenu. Do vládnych pozícií bolo nominované nevídané množstvo žien, zelená obnova a boj proti klimatickej kríze sa stávajú top prioritou. Prezident Biden hneď v prvý deň vo funkcii podpíše exekutívny príkaz na opätovné pripojenie USA k Parížskej dohode. 

Je pozitívnou správou, že na čele USA bude opäť prezident, ktorý verí vedkyňám, vedcom a vedeckému poznaniu. Dúfam, že Európa a Slovensko budú mať v Spojených štátoch, prezidentovi Bidenovi a viceprezidentke Harris opäť raz silných spojencov v boji s najväčšou výzvou v histórii ľudstva.

Mirian Lexmann (EĽS): Spojené štáty sú kľúčovým partnerom EÚ nielen pri aktuálnych globálnych výzvach, hybridných hrozbách a základných otázkach medzinárodnej bezpečnosti. Preto verím, že USA nájdu pod novým prezidentom cestu k čo najväčšiemu zjednoteniu a Joe Biden bude predstaviteľom politiky poctivých riešení a predovšetkým spolupráce, aby sa USA opäť stali inšpiráciou pre celý slobodný svet, ale najmä pre všetkých, ktorí po takomto svete stále ešte len túžia.

Michal Wiezik (EĽS): Nástup novozvoleného prezidenta Spojených Štátov Joea Bidena vítam s nádejou, že Európa má opäť spojenca na fronte klimatickej a biodiverzitnej krízy. Ako vôbec prvý americký prezident pokladá boj proti klimatickým zmenám za prioritu svojho kabinetu od prvého dňa prevzatia úradu. Obrat oproti bývalému prezidentovi Trumpovi, ktorého politikou bola obnova a podpora zintenzívnenia fosílneho a uhoľného priemyslu, nastáva už v prvý deň úradovania návratom USA k Parížskej dohode s 2-biliónovým (USD) klimatickým plánom podobným Európskej zelenej dohode. So Spojenými štátmi a ich záväzkom uhlíkovej neutrality sa klimatická apatia spred roka mení na klimatický optimizmus pokrytím viac ako troch pätín svetových emisií.

Vladimír Bilčík (EĽS): Útoky a násilné vniknutie protestujúcich do budovy amerického kongresu sa zapíšu do čoraz dlhšieho zoznamu udalostí, v ktorých sa zdanlivo virtuálne klamstvá a reči postavičiek z internetu zhmotnili do fyzického sveta v podobe násilia. Tentokrát bol rozdiel v tom, že išlo o priame ohrozenie demokracie v USA, a obrázky národnej gardy v kongrese pred inauguráciou plnili titulky svetových médií. Majitelia sociálnych sietí na to zareagovali zrušením účtov D. Trumpa. Keď však IT boháči rozhodujú v uzavretých zasadačkách o slobode slova pre amerického prezidenta, mala by nám blikať červená kontrolka. Tak ako v prípade bežných médií, o takom niečom musí rozhodovať demokraticky prijatý a verejne známy zákon, nie arbitrárne rozhodnutia súkromných spoločností. V Európe by sa týmto zákonom mala stať pripravovaná legislatíva ‚Digital Services Act‘. Budem sa usilovať, aby sme v Európskom parlamente nezostali len pri nej, ale aby boli algoritmy sociálnych sietí natrvalo nastavené tak, aby podporovali dôveryhodný a kvalitný spravodajský obsah. Majiteľom v Silicon Valley sa to páčiť nebude, lebo menej výbušný obsah znamená menej klikov, zdieľaní a menej peňazí, ale určite by to bola dobrá správa pre kvalitu a životaschopnosť európskej demokracie i transatlantických vzťahov.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (EKR): Dosluhujúci prezident Donald Trump opustí v stredu Biely dom a americkú spoločnosť teraz najlepšie ilustrujú hlboké zákopy medzi občanmi a nedôvera v demokratické inštitúcie. Dezinformácie o voľbách, podpora nacionalizmu, zvolávanie protestujúcich do Washingtonu a politika na báze nenávisti, to je v skratke záver Trumpovho pôsobenia v Bielom dome. Útok na Kapitol bol dôsledkom jeho snahy poštvať proti sebe vlastných občanov. Zákopy a nedôvera sa budujú ľahko a rýchlo, ale miznú veľmi pomaly a budú obrovskou výzvou pre nového prezidenta. Európski politici, vrátane krajnej pravice, musia tento vývoj vnímať ako odstrašujúci príklad a občanom musí byť jasné, že presne takto končí politika nenávisti.

Robert Hajšel (S/D): Od novej americkej administratívy pod vedením prezidenta Joe Bidena očkávame v EU zlepšenie spolupráce medzi obomi brehmi Atlantiku a najmä

O mam

Odporúčame pozrieť

Michal Wiezik: Fico ide do Moskvy. Vraj jačíme a nechceme ho tam pustiť. VIDEOKOMENTÁR

Fico ide do Moskvy. Vraj jačíme a nechceme ho tam pustiť. Po “donášaní na Slovensko” …

Consent choices