Ak sa ale zameriame na celkovú zásobu uhlíka v lese, koncept uhlíkovej neutrality drevnej biomasy sa otriasa v základoch. Pokiaľ je uhlík viazaný v ekosystéme lesa je klimaticky neškodný, no po ťažbe sa uvoľňuje z lesnej pôdy a dreva do atmosféry.
„Neutrálne“ emisie s biomasy, sa pripájajú ku „škodlivým“ emisiám z uhlia. Koncentrácia CO2 stúpa.
Tu príbeh nekončí. Lesy ovplyvnené ťažbou majú následne menšiu biodiverzitu, stabilitu aj schopnosť prispôsobovať sa. Trpí lesná pôda, znižuje sa prirodzená obnova. Výsledkom je menej funkčný les, a teda slabšia schopnosť viazať uhlík.
Benevolentný prístup k biomase je kontraproduktívny aj vo vzťahu k využívaniu iných obnoviteľných zdrojov. Na Slovensku nedávna korekcia údajov priniesla závratný nárast v spotrebe palivového dreva o 1200%. Výsledok je absurdný – plníme záväzky voči EÚ vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Nepotrebujeme na to solárne, vetrové ani geotermálne elektrárne, stačí páliť drevo.
Biomasa je nebezpečná. Skrývame sa za jej údajnú uhlíkovú neutralitu, no následky, ktoré má na lesy a život v nich, sa skryť nedajú. V tomto roku bude v Európskom parlamente prehodnocovaná Smernica o obnoviteľných zdrojoch a Nariadenia o záchytoch uhlíka. Mojím cieľom je, aby sme sa naplno využívali schopnosť lesov viazať a ukladať uhlík a obmedzili využívanie surového dreva na energetické účely. Biomasaker musí prestať!
Ide o Život!