EuropskeNoviny.sk
Pandémia Covid-19 posilnila presvedčenie občanov, že Európska únia je tým správnym miestom na nachádzanie efektívnych riešení koronakrízy a jej dopadov. Na konci minulého roku viac respondentov uviedlo, že sa prikláňajú k riešeniam na úrovni EÚ ako na úrovni ich vlastnej krajiny. Takmer traja zo štyroch európskych aj slovenských respondentov (72%) navyše veria, že plán obnovy EÚ umožní ekonomike v ich krajine rýchlejšie sa zotaviť z negatívnych dopadov pandémie.
Najnovší prieskum Európskeho parlamentu od spoločnosti Kantar realizovaný v období od novembra do decembra 2020 zistil nárast počtu občanov, ktorí vyjadrili pozitívny názor na EÚ o desať percentuálnych bodov (50%) v porovnaní s jeseňou 2019. Optimistický pohľad na budúcnosť Európskej únie má 66% respondentov.
Pesimizmus ohľadom ekonomiky a životných podmienok
Individuálne vyhliadky spojené s pretrvávajúcou pandémiou sú skôr pesimistické: 53% Európanov sa domnieva, že ekonomická situácia v ich krajine bude o rok horšia ako teraz. Slováci sú o niečo pesimistickejší ako priemer EÚ – horšiu situáciu v krajine očakáva 61% Slovákov. Iba každý piaty európsky respondent (21%) je presvedčený, že sa národná ekonomická situácia v nadchádzajúcom roku zlepší. Tento názor zdieľa 12% slovenských respondentov.
Viac ako polovica európskych (52%) a 41% slovenských respondentov očakáva, že ich individuálne životné podmienky budú o rok rovnaké ako dnes. Štvrtina Európanov (24%) si myslí, že im bude o rok ešte horšie, zatiaľ čo 21% si myslí, že im bude lepšie. Lepšiu situáciu očakáva len 14% Slovákov. Zhoršenie až 43% Slovákov, ktorí sú spolu s Grékmi (40%), Rumunmi (36%), Bulharmi (35%) a Slovincami (35%) najväčšími pesimistami.
Chudoba, vzdelávanie, klíma
Pravdepodobne na základe tohto vnímania, si Európania vyberajú aj novú najvyššiu politickú prioritu pre Európsky parlament: 48% respondentov EÚ – 51% Slovákov – chce, aby to bol boj proti chudobe a sociálnym nerovnostiam. Toto je priorita číslo jeden vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Fínska, Českej republiky, Dánska a Švédska, kde je na prvom mieste boj proti terorizmu a zločinu (35%). V rámci európskeho priemeru, ďalej nasledujú opatrenia na zabezpečenie kvalitného vzdelávania pre všetkých (33%), ako aj na ochranu nášho životného prostredia (32%). U Slovákov je druhou prioritou ochrana klímy (37%) pred vzdelávaním (34%).
Ľudské práva, rovnosť a solidarita – u Slovákov aj sloboda slova
Podobný posun sa objavuje aj v hodnotení občanov podľa základných hodnôt, ktoré by mal Európsky parlament obhajovať. Zatiaľ čo ochrana ľudských práv na celom svete (51%) a rovnosť medzi mužmi a ženami (42%) zostávajú na vrchole, solidarita medzi členskými štátmi končí na treťom mieste – 41% respondentov (v porovnaní s 33% pred rokom) chce, aby Parlament hájil túto hodnotu. Na prvej priečke hodnotového rebríčka u Slovákov tiež dominuje ochrana ľudských práv s 50%. Tesne za ňou je sloboda slova so 47%, potom nasleduje solidarita v rámci EÚ so 40%.
Podpora EÚ s reformou
Práve koronakríza a ďalšie globálne výzvy, vrátane klimatickej pohotovosti, zostávajú top témami pre občanov vo vzťahu k zásadnej reforme EÚ. 63% respondentov EÚ si želá, aby Európsky parlament v budúcnosti zohrával dôležitejšiu úlohu, čo je nárast o 5 percentuálnych bodov v porovnaní s jeseňou 2019. Dôležitejšiu úlohu EP chce 38% Slovákov, čo predstavuje pokles o jeden percentuálny bod oproti minulej jeseni.
A hoci sa pozitívny obraz EÚ na konci minulého roka posilňoval, zvyšovala sa aj požiadavka na zmenu: iba 27% Európanov – 26% Slovákov – podporuje EÚ v súčasnom stave, zatiaľ čo 44% európskych a 42% slovenských respondentov „EÚ skôr podporuje“, ale je za reformu. Ďalších 22% respondentov EÚ (23% Slovákov) sa na EÚ pozerá „dosť skepticky“, ale nevylučujú zmenu názoru v prípade jej radikálneho zreformovania.
Ďalšie zistenia:
EP a médiá: Jeden zo šiestich Európanov (61%) nedávno zachytil (v tlačených alebo online médiách, televízii, rádiu) informácie o Európskom parlamente. Slovensko vedie rebríček krajín – so 78 percentami.
Členstvo v EÚ považuje za dobrú vec 47% Slovákov (EÚ priemer 63%). Až 81% Slovákov si myslí, že naša krajina má prospech z členstva v Únii – nárast o 6 percentuálnych bodov oproti letu 2019 (EÚ priemer 72%).
Hlavným dôvodom, prečo je členstvo v EÚ výhodou, je podľa Európanov ekonomický rast (40%, nárast o 9 percentuálnych bodov, leto 2019) a zlepšenie spolupráce medzi členskými krajinami Únie (39%, nárast o 5 percentuálnych bodov). Ekonomický rast považuje za benefit členstva v EÚ aj 35% Slovákov (nárast o 8 percentuálnych bodov), avšak prvú priečku v rebríčku našich respondentov má tvrdenie, že EÚ prináša nové pracovné príležitosti (47%).
Predseda Európskeho parlamentu David Sassoli v tejto súvislosti uviedol: „Odkaz tohto prieskumu je jasný: európski občania podporujú Európsku úniu a zisťujú, že EÚ je tým správnym miestom na hľadanie riešení krízy. Reforma EÚ je však jednoznačne to, čo občania očakávajú, a preto musíme čo najskôr odštartovať Konferenciu o budúcnosti Európy“.
Martin Hojsík (Obnovme Európu): Slovensko žiaľ trpí priepastnými rozdielmi medzi regiónmi, nezamestnanosťou a zastaraným ťažkým priemyslom. Zároveň si humpľujeme našu prírodu namiesto toho, aby sme riešili klimatickú krízu. To ukazujú aj priority Sloveniek a Slovákov: sociálna nerovnosť a životné prostredie. Už dávno neplatí, že musíme byť krajinou, ktorá dobieha, ale máme šancu byť lídrami v zelených inováciách a transformácii krajiny na modernú, spravodlivú a priateľskú voči planéte. Zelená obnova nám dáva šancu naraz vyriešiť problémy sociálnej nerovnosti aj ochranu klímy. Musíme využiť všetky nástroje, ktoré nám teraz Únia ponúka.
Ivan Štefanec (EĽS): Zlepšenie miery vnímania Európskeho projektu očami obyvateľov je pozitívnym vysvedčením pre Európske inštitúcie v zápase s pandémiou. Jasné a rýchle riešenia, ktoré predstavil Európsky parlament aj Európska komisia, viedli k mnohým pozitívnym efektom, ako urýchlenie vývoja funkčných vakcín, ich nákup za výhodných podmienok a stabilizovanie situácie na trhu práce v maximálnej možnej miere. Obyvatelia si začali uvedomovať význam spoločného postupu pri zápase s krízou, kedy si dokážeme pomôcť omnoho efektívnejšie. S predlžujúcimi sa reštriktívnymi opatreniami opodstatnene rastú obavy obyvateľov o budúcnosť ich príjmov. Práve preto musíme veľmi citlivo a profesionálne pristúpiť k využitiu Fondu obnovy, ktorý má za cieľ reformovať a posilniť naše hospodárstvo tak, aby sme podporili zamestnávateľov, malé a stredné podniky a udržali tak pracovné miesta, zvýšili kvalitu vzdelávacieho procesu, zdravotníckych služieb a súčasne vytvorili priestor pre zníženie environmentálnych záťaží.
Robert Hajšel (S/D): Pozoruhodným je v porovnaní s občanmi iných štátov jasný názor Slovákov, že situácia pokiaľ ide o ich životnú úroveň a národnú ekonomiku sa v našej krajine ani o rok nezlepší, čo sa dá interpretovať aj ako veľká nedôvera v schopnosť súčasnej vlády riešiť problémy vyvolané koronakrízou. Teší ma ale, že Slováci podobne ako všetci ostatní Európania dôverujú, že Fond obnovy, ktorého vytvorenie sme práve teraz v europarlamente schválili, umožní Slovensku sa rýchlejšie dostať z negatívnych účinkov pandémie. Zaujímavé je, že napriek všetkej kritike EÚ, s ktorou sa stretávame hlavne na sociálnych médiách, Slováci naďalej považujú členstvo v EÚ za prospešné, najmä pokiaľ ide o pracovné príležitosti a zvyšovanie životnej úrovne. A ako sociálneho demokrata ma najviac teší, že sa zhodujem s našimi občanmi na tom, že práve boj s chudobou a sociálnymi rozdielmi by mal byť hlavnou prioritou pre Európsku úniu.
Miroslav Číž (S/D): V aktuálnej situácii nie je prekvapujúce, že občania sú skôr pesimistickí pokiaľ ide o ich osobnú situáciu či hospodárstvo krajiny do budúcna. Je to prirodzené jednak vzhľadom na dĺžku trvania COVID krízy, ale aj s ohľadom na spôsob komunikácie koalície medzi sebou a voči občanom. Väčšina ľudí vkladá nádeje na zlepšenie kondície nášho hospodárstva práve do plánu obnovy EÚ. Je preto dôležité, aby naša vláda naplnila očakávania občanov a správne nastavila národný plán obnovy a následne ho dokázala kvalitne implementovať.
Eugen Jurzyca (EKR): Podľa občanov by hlavnou prioritou Európskeho parlamentu malo byť odstraňovanie chudoby a sociálnych nerovností. Európska únia má už na tento problém niekoľko projektov, financovaných napríklad cez eurofondy. U mnohých z nich je však vplyv na odstraňovanie chudoby nejasný a nevydokladovaný, hovorí Európsky dvor audítorov. Pomôcť by mohlo viac transparentnosti, zameranie na výsledky, meranie výsledkov, presadzovanie princípu hodnoty za peniaze a nezvyšovanie daňového zaťaženia. Osobitne v situácii, keď vieme, že značná časť peňazí sa používa neefektívne, respektíve nevieme jej efektívnosť preukázať.
Miriam Lexmann (EĽS): Prieskum jasne naznačil, že EÚ má svoj veľký význam, ale zároveň potrebuje zdokonaľovať v mnohých smeroch. Vidieť to aj na požiadavke Slovákov Úniu reformovať a odráža sa to v klesajúcej ochote prenechať EÚ väčšiu zodpovednosť. Vo svojej práci v EP sa dlhodobo snažím túto požiadavku reflektovať a podporovať takú politiku, aby EÚ nevstupovala do kompetencií, ktoré majú zostať výlučne v rukách členských štátov. Na druhej strane sa snažím zabrať tam, kde na to máme mandát – čo je hlavne ekonomická spolupráca. V tomto ohľade výsledky prieskumu jasne naznačujú, že ľudia vnímajú, ako nám členstvo v európskom spoločenstve pomáha – hospodársky, ekonomicky, ale aktuálne aj pri koordinácii boja s pandémiou. Druhou veľkou témou je sociálna pomoc, hlavne v súvislosti s post-pandemickou krízou. To, že ľudia očakávajú pomoc v boji proti chudobe a najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva ukázal aj môj prieskum realizovaný agentúrou AKO. Z pozície členky Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci EP silno vnímam túto potrebu a snažím sa prinášať riešenia v boji proti chudobe a vyčleneniu. Realizácia je však na pleciach členských štátov. Tiež je potrebné zdôrazniť, že EÚ neprináša len ekonomické výhody, ale je spoločenstvom, ktoré je pre nás dôležité aj v globálnom meradle.
Vladimír Bilčík (EĽS): Ľudia na Slovensku vnímajú hoaxy a dezinformácie ako vážnejší spoločenský problém než je tomu v prípade ďalších ľudí v EÚ. Táto téma má pre Slovákov vyššiu prioritu. Považujem to za úspech verejnej debaty na Slovensku, v ktorej už dlhodobo upozorňujeme na zhubný vplyv klamstiev a dezinformácií pre náš spôsob života. A zároveň toto zistenie odráža aj rastúce obavy ľudí, že hoaxy priamo ohrozujú naše zdravie a životy počas pandémie. Aj preto ma zaujalo, že Slovenky a Slováci očakávajú viac ako ďalší obyvatelia v EÚ, že Európsky parlament bude brániť slobodu slova. Pre svoju prácu koordinátora a hovorcu európskych ľudovcov v osobitnom výbore pre dezinformácie si z týchto zistení odnášam záver, že ľudia na Slovensku si želajú menej hoaxov a dezinformácií v online priestore, zároveň však chcú zachovať slobodnú výmenu názorov.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (EKR): Reakcie EÚ, najmä v začiatkoch pandémie, mohli byť svižnejšie, aj napriek tomu však EÚ nepochybne je tým správnym miestom pre pomoc v boji s pandémiou a jej dopadmi. Teší ma, že aj prieskum jasne ukazuje pozitívne vnímanie pomoci zo strany EÚ. Nesmieme však zabúdať, že EÚ je len jedna úroveň, tá najdôležitejšia práca pri obnove ekonomiky nás čaká doma. Pomoc musíme využiť čo najefektívnejšie, nemôžeme si dovoliť pokaziť to.
