EuropskeNoviny.sk
Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová adresovala ministerke spravodlivosti, Márii Kolíkovej, otvorený list, v ktorom žiada o zapracovanie zmeny v novozavedenom inštitúte dôverníka v rámci novely, ktorou sa mení a dopĺňa Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.
„Vážená pani ministerka, obraciam sa na Vás v otázke zmien prijatých na 28. schôdzi NR SR (uznesenie č. 752) poslaneckou novelou zo dňa 11. mája 2021, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Viaceré zmeny, ktoré predmetná novela prináša, vnímam pozitívne, dovoľujem si však upriamiť pozornosť na novozavedený inštitút dôverníka. Ako uvádza dôvodová správa, novela má posilniť ochranu základných ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím. K naplneniu tohto cieľa má okrem iného prispieť aj konštituovanie základného práva prijímateľa sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb určiť si dôverníka, ktorému musí poskytovateľ služieb oznamovať významné právne udalosti, vrátane použitia prostriedkov obmedzenia či doručenia výpovede. Tieto zmeny však vzbudzujú u odborníkov, ale aj zástupcov prijímateľov a poskytovateľov služieb z viacerých dôvodov obavy.
Keďže ide o formálne oznamovanie právnych skutočností a to ex post, dôverník nemá žiadne právne nástroje, ktoré by konkrétne pomohli prijímateľovi sociálnej služby. V novele totiž nie sú obsiahnuté žiadne práva a povinnosti vyplývajúce pre dôverníka. Navyše, namiesto právnej istoty tento nástroj v reálnom živote prinesie zmätok, keďže pre poskytovateľa nebude zrejmé, s kým má prioritne komunikovať, ak pôjde o prijímateľa, ktorý má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Nie je jasné, či to bude súdom ustanovený opatrovník, kľúčový zamestnanec ustanovený na základe zákona o sociálnych službách, ktorého si prijímateľ vybral, alebo dcéra, s ktorou má prijímateľ veľmi blízky vzťah.
Podľa predkladateľov návrhu mali vyššie uvedené zmeny prispieť k zvýšeniu ochrany práv zraniteľných osôb, nakoľko v SR nemáme upravený inštitút podporovaného rozhodovania. Absenciu právnej úpravy tohto inštitútu však v žiadnom prípade nemôže nahradiť novozavedený inštitút dôverníka. Takýto nesystémový krok bude v tejto podobe pre aplikačnú prax neefektívny a kontraproduktívny. Okrem toho, zavedením inštitútu dôverníka nie sú chránení tí občania pozbavení či obmedzení v spôsobilosti na právne úkony, ktorí žijú v domácom prostredí. Problematiku podpory pri rozhodovaní je potrebné systémovo upraviť v Občianskom zákonníku a v Civilnom mimosporovom poriadku.
Už viac ako 11 rokov o tejto téme rokuje rezort spravodlivosti v spolupráci s rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny so zástupcami relevantných mimovládnych organizácií. Navrhnuté boli rôzne modely podporovaného rozhodovania, vrátane podrobnej reformy opatrovníctva a zmien v Občianskom zákonníku i príslušných právnych predpisoch, ktoré však, žiaľ, doposiaľ neboli implementované. Jednou z vítaných zmien predmetnej novely, ktorej sa odborníci dožadovali viac ako 20 rokov, je riešenie konfliktu záujmov tým, že sa zakazuje, aby sa poskytovateľ služby alebo zamestnanec poskytovateľa stal opatrovníkom dospelého prijímateľa služby. Táto zmena však nemala byť predmetom právnej úpravy v sociálnych službách. Zároveň je potrebné upozorniť, že nie je premietnutá do § 272 zákona č. 161/2015 Z. z.
Vážená pani ministerka, týmto si Vás dovoľujem požiadať o potvrdenie informácie, že Ministerstvo spravodlivosti SR predloží na rokovanie vlády do konca roka 2021 materiál, ktorého predmetom bude opatrovnícka reforma a aj podporované rozhodovanie. Obracajú sa na mňa dotknutí občania a ich príbuzní, ale aj odborníci s obavou, že návrhy neprinášajú želaný efekt pokiaľ ide o ochranu ich práv a nespĺňajú požiadavky v súlade s čl. 12 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Preto aktivitu Ministerstva v tejto veci veľmi vítam a pevne verím, že bude efektívne riešiť nedostatky uvedené v mojom liste.“
