EuropskeNoviny.sk
Súčasná generácia európskych lídrov musí byť podľa prezidentky SR Zuzany Čaputovej po tých, ktorí obnovili a zjednotili Európu, generáciou strážcov a ochrancov. Uviedla to vo svojom príhovore o súčasných výzvach, ktorým čelí Európa, v nemeckom Aachene v piatok 1. októbra v predvečer odovzdávania Ceny Karola Veľkého. Ako informoval jej hovorca Martin Strižinec, medzi pozvanými boli okrem prezidentky SR aj ďalšie významné osobnosti európskej politiky. Prezidentka sa v sobotu 2. októbra zúčastní na slávnostnom odovzdávaní Ceny Karola Veľkého v korunovačnej sále mestskej radnice.
V Aachene sa pri tejto príležitosti stretne s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, podpredsedníčkou Európskej komisie Věrou Jourovou aj s rumunským prezidentom Klausom Iohannisom, ktorý je tohtoročným laureátom ocenenia. Cenu udeľuje mesto Aachen od roku 1950 za zásluhy v oblasti európskej jednoty, súdržnosti a porozumenia.
Prezidentka konštatovala, že Európa potrebuje rovnováhu medzi našimi právami a záväzkami. Priblížila, že by malo ísť o takú rovnováhu, v ktorej je možné mať rôzne názory, ale kde všetkých spájajú hodnoty slobody, solidarity a liberálnej demokracie. Čaputová je presvedčená, že každá krajina, ktorá vstúpila do Európskej únie (EÚ), aj každá, ktorá sa o vstup usiluje, musí byť a zostať liberálnou demokraciou. „Znamená to, že právny štát, deľba moci a nezávislosť súdnictva, sloboda médií alebo ochrana menšín, sú posvätné. Ak tieto základné kamene, na ktorých je postavené naše spoločenstvo, čelia útoku, musíme konať na ich obranu, aby sme obnovili rovnováhu,“ objasnila.
Spoločnosť by podľa prezidentky nemala tráviť príliš veľa času diskusiami o tom, ako sa dnes podkopáva demokracia, ale namiesto toho diskutovať o tom, čo sa robí na jej obranu. Podotkla, že demokracia, ktorá sa prestane brániť, prestane existovať. Preto vníma obrana právneho štátu aj za obranu slobody.
Za veľkú výzvu, ktorej Európa čelí, označila prezidentka roztrieštenosť spoločností, komunít a dokonca aj rodín. Dôvodom je podľa nej rastúci vplyv sociálnych médií. Prezidentka poznamenala, že si spoločnosť nemôže dovoliť ticho stáť a prizerať sa, „ako sa z dobrého sluhu stáva zlý pán“. „Vieme, čomu čelíme. Názorovým bublinám, kriku, ktorý má prednosť pred podloženými faktami a burcovaniu hnevu a nenávisti. Ak chceme chrániť rovnováhu Európy, musíme brať riziká sociálnych médií rovnako vážne ako všetky ich výhody,“ podotkla s tým, že počas pandémie sa ukázalo, že dezinformácie môžu zabíjať. Doplnila, že zločin je zločin bez ohľadu na to, či je digitálny alebo fyzický a škody sú rovnako reálne.
Prezidentka vidí EÚ nielen ako úniu štátov, ale aj ako kontinent ľudí s rôznymi príbehmi a skúsenosťami. Obnoviť rovnováhu podľa nej znamená zachovať rozmanitosť, ale aj schopnosť vzájomného porozumenia a empatie. Pripomenula, že rozšírenie EÚ o východnú Európu znamenalo sociálny a hospodársky prínos.
Považuje za prirodzené, že východiskové pozície sa často líšia, no rozdiely sa podľa nej nedajú odstrániť smernicou alebo zákonom. „Ich zmiznutie sa nedá urýchliť. Posilňovanie stereotypov alebo obviňovanie nám však sotva pomôže obnoviť rovnováhu. To, čo môžeme urobiť, je podporovať porozumenie a hľadať spoločné riešenia. Pretože empatia je vlastnosťou silných,“ zhodnotila.
