EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament vo štvrtok odsúdil snahy spochybniť nadradenosť práva EÚ v Poľsku a vyzval Radu a Komisiu, aby bezodkladne prijali opatrenia na ochranu poľských občanov i Únie.
Ústavný tribunál v Poľsku nie je právoplatný, nezávislý, ale ani kvalifikovaný na to, aby vykladal Poľskú ústavu, uvádza sa v nelegislatívnom uznesení, ktoré pomerom hlasov 502 (za): 153 (proti): 16 (zdržalo sa hlasovania) schválil Európsky parlament. Prijatý text nadväzuje na utorkovú búrlivú rozpravu poslancov s poľským premiérom Mateuszom Morawieckim a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen. Poslanci prostredníctvom uznesenia vyjadrili hlboké poľutovanie nad rozhodnutím poľského tzv. ústavného súdu zo 7. októbra 2021 a označili ho za útok na európske spoločenstvo hodnôt a zákonov ako celku. Poľský Ústavný tribunál sa podľa nich zmenil na nástroj legalizácie nezákonnej činnosti orgánov v krajine.
Parlament vyjadril uznanie desiatkam tisícov poľských občanov, ktorí vyšli do ulíc a hromadne pokojne protestovali proti rozhodnutiu tribunálu, a podporil ich túžbu po silnom demokratickom Poľsku v centre európskeho projektu. Poslanci tiež opätovne vyjadrili plnú podporu poľským sudcom, ktorí naďalej uplatňujú nadradenosť práva EÚ a postupujú prípady Súdnemu dvoru EÚ, a to aj napriek tomu, že tým ohrozujú vlastnú kariéru.
Uznesenie zdôrazňuje, že podľa poľskej ústavy sú zmluvy EÚ priamo aplikovateľnou súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku, pričom v prípade kolízie práva sú poľskému právu nadradené. Poslanci v tejto súvislosti obvinili poľského premiéra, že naďalej zneužíva súdnictvo ako nástroj na dosiahnutie svojho politického programu. Pripomenuli tiež, že Poľská republika sa dobrovoľne zaviazala, že bude viazaná ustanoveniami zakladajúcich zmlúv a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
Opatrenia na obnovu právneho štátu bez negatívneho vplyvu na občanov
Parlament požaduje, aby sa peniaze daňových poplatníkov EÚ neposkytovali vládam, ktoré očividne, zámerne a systematicky porušujú hodnoty EÚ. Poslanci v tejto súvislosti vyzvali Radu a Komisiu, aby okamžite konali.
Zákonodarcovia okrem iného požadujú:
|
• |
spustenie konaní o porušení povinnosti a požiadanie Súdneho dvora EÚ o uloženie predbežných opatrení; |
|
• |
aktiváciu postup na základe nariadenia podmieňujúceho prístup k prostriedkom EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu; |
|
• |
pozastavenie procesu schvaľovania návrhu plánu podpory obnovy a odolnosti Poľska; |
|
• |
vyhlásenie podľa článku 7 Zmluvy o EÚ, že v Poľsku existuje zjavné riziko vážneho porušenia zásad právneho štátu; |
|
• |
prerušenie alebo pozastavenie platieb vzhľadom na riziko závažných nedostatkov systémov kontroly v Poľsku; |
|
• |
diskusiu hláv štátov a vlád a prijatie čo najdôraznejšieho spoločného vyhlásenia o kríze právneho štátu v Poľsku počas samitu Európskej rady v dňoch 21. – 22. októbra. |
Poslanci zdôrazňujú, že tieto opatrenia nemajú v žiadnom prípade trestať poľských občanov. Ich cieľom je obnova právneho štátu v Poľsku vzhľadom na jeho pokračujúce oslabovanie, vysvetľuje uznesenie. Parlament v tejto súvislosti vyzval Komisiu, aby našla spôsob, ako dostať finančné prostriedky EÚ priamo ku konečným príjemcom v Poľsku.
Súvislosti
Uznesenie pripomína, že podľa viacerých prieskumov verejnej mienky uskutočnených v Poľsku v septembri a októbri 2021 sa za odchod krajiny z Európskej únie vyslovilo iba 5% respondentov. Až 90% opýtaných hodnotilo členstvo Poľska v EÚ kladne a podľa 95% respondentov mala podpora zo strany EÚ pozitívny vplyv na rozvoj ich obce či regiónu, dodáva schválený text.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Európske právo je základom Európskej únie (EÚ), pričom rozhodnutia súdneho dvora EÚ sú rovnako záväzné pre všetky súdne orgány v jednotlivých členských štátoch. Je potrebné, aby si rozhodnutie poľského ústavného súdu podrobne naštudovali odborníci, teda ústavní právnici, ktorí sa problematikou zaoberajú a pokúsili sa ho vzájomne si vysvetliť s predstaviteľmi Poľska. Akékoľvek úvahy o odchode nášho severného suseda z Únie v súvislosti s týmto rozhodnutím považujem za zbytočne unáhlené.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Pri diskusii o aktuálnom dianí v Poľsku si musíme uvedomiť, že poľský ústavný súd je spolitizovaný a poplatný súčasnej vládnej strane Právo a spravodlivosť a zároveň svojím konaním ohrozuje celý európsky projekt. Tento súd totiž vyhlásil, že spoločné európske princípy, s ktorými pred vstupom súhlasil každý členský štát, nie sú nadradené poľským zákonom. Dlhodobo nie je možné byť súčasťou európskeho spoločenstva a zároveň odmietať spoločné pravidlá. Preto dnes diskutujeme o tom, že Poľsko je jednou nohou na ceste von z EÚ a zároveň konanie poľských inštitúcií znižuje dôveru v európske inštitúcie, čo môže ohroziť aj pevné miesto ďalších krajín v EÚ, vrátane Slovenska. V europarlamente musíme preto podporiť bežných Poliakov, ktorí už masovo demonštrovali proti rozhodnutiu vlastného ústavného súdu a jednoznačne podporujú miesto Poľska v EÚ.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Akokoľvek by sme mohli mať pochopenie pre obavy Varšavy z niektorých právnych zásahov európskych inštitúcií do právneho poriadku členských štátov, cesta, ktorú si zvolilo Poľsko nie je určite vhodná. O pochybnostiach treba diskutovať, treba ich vysvetľovať a komunikovať a nie prijímať jednostranné rozhodnutia, hoci aj cez ústavný súd, ktoré môžu mať katastrofické dôsledky pre celé Poľsko. Snahy o dosahovanie politickej kontroly nad súdnou mocou sa objavujú vo viacerých štátoch EÚ, ale podľa právnych expertov EÚ Poľsko zašlo až veľmi ďaleko. Ide v podstate o test, či justičný systém, kde sa neaplikuje princíp justičnej nezávislosti, je možné tolerovať v členskom štáte EÚ. Dúfam, že tento bezprecedentný verdikt poľského ústavného súdu nie je signálom zo strany poľskej vlády, že nemá skutočný záujem riadiť sa základnými princípmi, na ktorých je založená EÚ. V opačnom prípade sa obávam, že únii neostane nič iné ako pozastaviť na nejaký čas čerpanie finančných prostriedkov pre Poľsko, proti čomu som sa ja osobne doteraz staval, keďže za rozhodnutia vlády nemôžu byť trestaní občania.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Právo a zákony Európskej únie sú výsledkom dohody Parlamentu a členských štátov. Nie diktátom mýtického Bruselu. Spochybňovať ich nadradenosť zákonom Poľska je ako spochybňovať Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Aj preto stojím pri tých, ktorí v Poľsku stoja na strane Európy. Tých, ktorí chcú, aby ich, podobne ako nás všetkých, chránili zákony EÚ. A ako ukazujú prieskumy verejnej mienky, je ich väčšina. Poľská vláda a jej podriadené súdy by to mali rešpektovať.“
Eurgen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Podľa mňa nie je dlhodobo možné nerešpektovať únijné pravidlá a súčasne zostávať v Únii.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Správnym a pre spoločnú Európu existenčným riešením situácie spochybňovania bezpodmienečnej prednosti práva EÚ pred kolidujúcim vnútroštátnym aj ústavným právom, ktorá bola namietnutá ústavnými súdmi členských štátov je úprimná, otvorená, konštruktívna a predovšetkým sebareflexiou obohatená diskusia, napríklad aj na prebiehajúcej Konferencii o budúcnosti EÚ o tom, akú spoločnú Európu chceme. Dohodnuté rozdelenie právomocí však musí byť obojstranne zachovávané a rešpektované tak, aby nebol porušovaný princíp subsidiarity ako jeden zo základných kameňov EÚ. Odpoveď treba hľadať v nemeckej teórii konštitučného pluralizmu, ktorý predpokladá konštantný dialóg a jeho udomácňovanie medzi úrovňou členských štátov a EÚ úrovňou namiesto pretláčania jednoduchej prednosti práva EÚ.“
Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Nedávny rozsudok poľského Ústavného súdu, v ktorom sudcovia blízki strane PiS odmietli základnú premisu celej architektúry EÚ, teda, že právo EÚ má prednosť pred vnútroštátnym právom, je vyvrcholením dlhodobých snáh poľskej vládnej garnitúry o bezprecedentné testovanie limitov Únie a upevňovanie si moci v krajine. Pri jej doterajšom ťažení proti základným hodnotám EÚ, nezávislému súdnictvu či proti sexuálnym a reprodukčným právam žien bol hlavným nástrojom EÚ dialóg a napomínanie, v tomto prípade je však jasné, že na dobré slovo je už neskoro. Je načase prijať účinné opatrenia, a to v podobe spustenia mechanizmu právneho štátu na zastavenie financovania Poľska z peňazí EÚ ako aj zastavenie schvaľovacieho procesu pre poľský plán obnovy. Nie je to ideálne riešenie, no pri nedávnych útokoch Poľska proti LGBTIQ menšine sa ukázalo, že peniaze sú jediné, na čo také režimy ako je ten poľský skutočne počúvajú. Zároveň je však kľúčové zabezpečiť, aby na nezodpovedných politikov najviac nedoplatili samotní občania.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Vstupom do Európskej únie prijíma na seba každý členský štát pravidlá, ktoré sa zaväzuje dodržiavať. Pravidlá však obsahujú klauzulu o tom, že každý členský štát si zachová svoju zvrchovanosť. Rozhodnutie poľského Ústavného súdu prináša chaos a rozkol, ktorý nabúrava deliace línie medzi kompetenciami Únie a členského štátu. V tejto veci je potrebné dodať, že súdna moc v Poľsku je dlhodobo označovaná európskymi inštitúciami za spolitizovanú. Podobný príklad sme mali na Slovensku, kedy slovenské súdy prijímali rozsudky či uznesenia na objednávku. V tomto spore je dnes najdôležitejšie myslieť na ľudí, ktorí v Poľsku žijú a budú žiť, či už tam bude taká alebo onaká vláda. Politika a politické záujmy v tomto spore musia ísť bokom, pretože z tohto sporu ťažia iba tí, ktorí chcú vidieť Úniu zraniteľnú a slabú.“
Miroslav Radačovský (nezaradený, SK) uviedol: „Problém rozsudku poľského ústavného súdu je podľa môjho názoru skôr problémom výkladu právomocí práva Európskej únie a ústavného práva v Poľsku. Výklad právomocí ústavných súdov v jednotlivých národných štátov je problém nie ojedinelý. Sporným je ja napr. rozsudok nemeckého ústavného súdu v Karlsruhe, a pritom z procesno- právneho hľadiska nie je rozdiel rozsudkom poľského ústavného súdu a nemeckého ústavného súdu. Jednoducho, podľa môjho názoru, je potrebné viesť odborný dialóg ohľadom právomocí Európskej únie a právomocí ústavných súdov v národných štátov a vec nie je potrebné zbytočne vyhrocovať, pretože to spochybňuje Európsku úniu ako takú.“
Michal Šimečka (RE, SK) uviedol: „Kaczyńského režim politicky zaútočil na podstatu EÚ ako priestoru, kde základné pravidlá platia pre všetkých bez výnimky. Inak sa rozhodnutie vládou ovládaného ústavného súdu na podnet premiéra nedá nazvať, obzvlášť v čase, keď pre nedemokratickú kontrolu nad súdnictvom hrozí Poľsku odobratie kontroly nad Fondom obnovy a eurofondmi. Ak sa však necháme vydierať, môžu poľský príklad nasledovať ďalší populistickí politici a EÚ sa začne rozpadať. Preto musíme postupovať nekompromisne a tvrdo – je to aj v záujme slovenských občanov.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Rozhodnutie poľského súdu je evidentne politicky motivované a má podporiť poľskú vládu pri ovládnutí justície. Spochybňovanie prednosti európskeho práva je spochybnením fundamentov, na ktorých je európska spolupráca postavená.“
Michal Wiezik (EPP, SK) uviedol: „Rozhodnutie delegitimizovaného ústavného súdu nie je len o útok proti Poliakom. Je to hrozba pre EÚ ako celok. Autokrati v Poľsku veľmi dobre vedia, že pre vystúpenie z EÚ by nikdy nenašli dostatočnú verejnú podporu, preto hľadajú iné nelegitímne spôsoby, ako dostať Poľsko na cestu Polexitu, tentokrát spochybňovaním základných princípov európskej integrácie. Je preto potrebné použiť všetky dostupné nástroje, aby Európska komisia nesponzorovala autokratov vo Varšave. Komisia by napríklad po prvýkrát mohla priamejšie využiť svoju moc pri schvaľovaní plánu obnovy.“
