EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament vo štvrtok vyzval na rýchlejšie zavádzanie klimatických opatrení na celom svete a zdôraznil, že Únia musí zostať globálnym lídrom v boji proti zmene klímy.
Stalo sa tak prostredníctvom nelegislatívneho uznesenia, ktoré plénum schválilo pomerom hlasov 527 (za): 134 (proti): 35 (zdržalo sa hlasovania). Prijatý text predstavuje formálny postoj Európskeho parlamentu k 26. konferencii OSN o zmene klímy (COP26), ktorá by mala prebehnúť v dňoch 31. októbra až 12. novembra v Glasgowe.
Poslanci v uznesení vyjadrili obavy z toho, že ani naplnenie národných záväzkov z Parížskej dohody z roku 2015 nebude stačiť na dosiahnutie spoločného cieľa a do roku 2100 povedie k otepleniu o viac ako tri stupne v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Parlament zdôraznil, že EÚ musí zostať svetovým lídrom v boji proti zmene klímy, a podčiarkol dôležitosť zaistenia súladu balíka opatrení „Fit for 55″ s Parížskou dohodou. V snahe urýchliť tempo opatrení v oblasti klímy poslanci presadzujú nahradenie súčasných desaťročných plánov päťročným časovým rámcom pre všetky krajiny. Požadujú tiež postupné zrušenie všetkých priamych a nepriamych dotácií na fosílne palivá v EÚ najneskôr do roku 2025 a vyzývajú ostatné krajiny, aby prijali podobné opatrenia.
Uznesenie pripomína, že v boji proti globálnemu otepľovaniu a v snahe prispôsobiť sa mu zohráva biodiverzita kľúčovú úlohu. Poslanci v tejto súvislosti vyzdvihujú riešenia blízke prírode, ktoré zahŕňajú ochranu, obnovu a udržateľné spravovanie zraniteľných ekosystémov.
Krajiny G20 lídrami aj v klimatických opatreniach
Všetky krajiny G20 by sa podľa poslancov mali zaviazať, že najneskôr do roku 2050 dosiahnu klimatickú neutralitu, a dokázať tak, že sú lídrami aj v tejto oblasti. Zákonodarcovia tiež vyzvali Komisiu, aby s ďalšími významnými producentmi emisií CO2 vytvorila medzinárodný klimatický klub krajín, ktorý by mal okrem iného zadefinovať spoločné normy a zvýšiť celosvetové klimatické úsilie – a to aj prostredníctvom spoločného mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach.
Parlament privítal návrat Spojených štátov amerických k Parížskej dohode a zámer prezidenta Joea Bidena znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov v USA o polovicu v porovnaní s úrovňami v roku 2005. Poslanci však zároveň zaujímajú konkrétne opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa, ako aj ich finančné krytie. Zákonodarcovia ocenili ochotu Číny pôsobiť v globálnych rokovaniach o klíme ako konštruktívny partner, znepokojuje ich však závislosť druhej najväčšej svetovej ekonomiky od uhlia. Čína by podľa nich mala zvýšiť svoje klimatické úsilie a zahrnúť do svojich záväzkov všetky emisie skleníkových plynov, a nie iba emisie oxidu uhličitého.
Viac prostriedkov pre rozvojové krajiny
Rozvinuté krajiny by podľa poslancov mali naplniť svoj záväzok a každoročne poskytnúť rozvojovým krajinám aspoň sľúbených 100 miliárd USD na financovanie opatrení v oblasti klímy. Parlament tiež nabáda na navýšenie tejto sumy od roku 2025, keď k medzinárodnému financovaniu klimatických opatrení začnú prispievať aj krajiny s rozvíjajúcim sa hospodárstvom. Parlament presadzuje vytvorenie medzinárodného plánu, ktorý by každej rozvinutej krajine určil spravodlivý podiel na finančnom príspevku pre rozvojové krajiny. Poslanci tiež požadujú, aby sa napriek obmedzeniam súvisiacim s pandémiou ochorenia COVID-19 zaistila účasť všetkých rozvojových krajín na konferencii COP26.
Ďalší postup
Parlamentná delegácia, ktorú povedie predseda Výboru EP pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) Pascal Canfin (RE, FR), sa zapojí do konferencie COP26 v Glasgowe v dňoch 8. – 13. novembra.
Súvislosti
Európsky parlament dlhodobo presadzuje prijatie ambicióznejšej legislatívy EÚ v oblasti klímy a biodiverzity a 28. novembra 2019 vyhlásil v Únii klimatickú pohotovosť. Poslanci v júni 2021 schválili klimatický predpis EÚ, ktorý premieňa politický prísľub Európskej zelenej dohody o dosiahnutí klimatickej neutrality v Únii do roku 2050 na záväzok pre EÚ, ale aj pre jej jednotlivé členské štáty. Súčasťou tejto legislatívnej úpravy je aj zvýšenie cieľa EÚ v oblasti redukcie emisií do roku 2030 zo 40% na aspoň 55% v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Európska komisia v júli 2021 predstavila balík opatrení „Fit for 55‟. Ich cieľom je dosiahnutie ambicióznejšieho cieľa znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Európa je globálnym lídrom v oblasti zavádzania klimatických opatrení a súvisiacich reforiem. Tieto zmeny nepochybne potrebujeme, no dôležité je zohľadňovať aj s nimi súvisiace náklady. Implementácia politík zameraných na zabraňovanie klimatickej zmene musí byť spravodlivá. Nesmieme v tom ako Európania zostávať sami. Rýchlo, aktívne a dlhodobo sa musia zapájať najmä najväčší svetoví znečisťovatelia, ako USA, Čína, India či Rusko. Nastavenie klimatických politík si tiež vyžaduje pragmatickosť. Potrebujeme systémovú zmenu, ktorá bude myslieť na záujmy európskych priemyselných odvetví, no predovšetkým na ľudí v nich zamestnaných. Pracovné miesta musíme vytvárať a nedovoliť, aby zanikali. Zavádzanie opatrení na ochranu klímy musí byť pre nás hospodársky a sociálne prínosné. Musia prinášať rozvojové impulzy a zohľadňovať záujmy najzraniteľnejších skupín v rámci spoločnosti.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Európske štáty čoraz častejšie čelia záplavám, suchám a požiarom. Otepľovanie klímy je potrebné spomaliť a zastaviť a práve celosvetový klimatický samit v Glasgowe môže priniesť ambicióznejšie záväzky krajín a zahrnutie väčšieho počtu aktérov ku znižovaniu emisií. Ku konkrétnym spoločným záväzkom sa musí pridať čo najviac krajín sveta. Planétu máme len jednu.“
Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „COP 26 je kľúčovým momentom na zhodnotenie globálnych záväzkov v oblasti klímy a zabezpečenie toho, aby bol cieľ Parížskej dohody naďalej dosiahnuteľný. Je však zrejmé, že podľa expertov súčasné záväzky nestačia na zastavenie nebezpečného globálneho otepľovania a preto všetky krajiny, najmä najväčší producenti emisií, musia zvýšiť svoj progres a usilovať sa o dosiahnutie nulových čistých emisií v polovici storočia. Zároveň je nevyhnutné posilniť adaptačné politiky prostredníctvom budovania odolnosti a ochrany ekosystémov a takisto mobilizovať finančné prostriedky, a to nielen na financovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ale aj pre zabezpečenie podpory pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva a riešenie sociálnych dopadov.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Potrebujeme, aby štáty z celého sveta v Glasgowe výrazne zakročili proti rastúcim emisiám metánu, ktorý má omnoho horší dopad na klímu, ako CO2. Bez toho nemáme šancu dosiahnuť náš cieľ udržať otepľovanie do 1,5 stupňa Celzia. Znižovanie emisií metánu z ťažby a transportu ropy a plynu patrí k najefektívnejším opatreniam, ktoré môžu vlády prijať na dosiahnutie globálnych klimatických cieľov. Je dôležité upozorniť, že veľká časť týchto opatrení by nič nestála, alebo by dokonca bola zisková. Z pohľadu EÚ bude taktiež nesmierne dôležité udržať si pozíciu svetového lídra v boji proti klimatickej zmene.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Ambicióznejším klimatickým cieľom by malo predchádzať vyčíslenie nákladov a dopadov. Navrhovatelia by mali povedať pravdu, koľko bude stáť dosiahnutie navrhovaných cieľov. To, že náklady na zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny nakoniec zaplatia ľudia, napríklad drahším kúrením či svietením, vidíme už dnes. Je preto extrémne dôležité, aby peniaze na tento účel boli míňané efektívne. Aby sme sa každým eurom vybraným od ľudí priblížili k naplneniu klimatických záväzkov čo najviac. Pokiaľ ide o efektívnosť, tak si tiež v súlade so štúdiou OECD (OECD, Effective Carbon Prices, 2013) myslím, že dôraz v nastavení environmentálnych politík treba presúvať zo zákazov, obmedzení a projektov (pokusov) financovaných z verejných zdrojov na cenu CO2, teda na predraženie znečisťovania.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Vzdelávanie v environmentálnej oblasti na lokálnej úrovni považujem za kľúčové vo výzve čeliť jednému z najzávažnejších globálnych problémov, ktorým sú klimatické zmeny. Je nesporné, že riešenia a záväzky si musia osvojiť predovšetkým rozhodujúci svetoví hráči či znečisťovatelia, čo je možné dosiahnuť len v dôsledku dohôd na medzinárodných fórach akým je i blížiaca sa konferencia COP26 v Glasgowe. Apelujem na zodpovednosť jednotlivcov i vlád, nakoľko udržateľnosť vo vzťahu k zdravému životnému prostrediu a prírode dosiahneme len spoločnými silami.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Máme pred sebou neistú budúcnosť aj z pohľadu klimatických zmien. Výkyvy počasia, ako ničivé tornáda, či povodne sa nevyhýbajú ani nášmu regiónu. Je preto nevyhnutné od rétoriky prejsť ku konkrétnym opatreniam a tie naliehavo implementovať. Je to výzva, ktorá sa týka všetkých 160 krajín a konferencia OSN COP 26 v Glasgowe bude mať v tomto ohľade zásadný význam.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Boj proti zmenám klímy je dôležitý, no nemôže ísť na úkor našej priemyselnej výroby a pracovných miest. Na jednej strane musíme viac podporovať inovácie a nové technológie, na strane druhej tlačiť na najväčších znečisťovateľov, aby prijali naše štandardy.“
Michal Wiezik (EPP, SK) uviedol: „Je mimoriadne naliehavé prijať ambiciózne a záväzné opatrenia v boji proti zmene klímy a kríze straty biodiverzity na celosvetovej úrovni. Verím že COP26 bude sláviť úspech, a EÚ zohrá kľúčovú úlohu v rokovaniach. Sme lídrom v klimatických ambíciách a musíme toto momentum naplno využiť aj na svetovej úrovni. Pri riešení klimatickej krízy ale nesmieme zabudnúť, že biodiverzita hrá tiež kľúčovú úlohu a zdôrazňovať, že riešenia založené na prírode sú správnymi riešeniami pre všetkých. Ochrana, obnova a udržateľné riadenie ekosystémov musia byť jedným z ústredných bodov diskusií o zmene klímy. Rovnako svoje miesto v programe musia mať aj dobré životné podmienky zvierat.“
